nedeľa, 24. apríla 2016

Nie je keš ako keš

"Asi mala nejaké dlhy", pomyslela som si pri slovách kolegyne, ktorá odchádzala so slovami, že ide kešovať. Keď sa to opakovalo a navyše sa tešila, nedalo mi a spýtala som sa, čo to teda znamená. Dozvedela som sa, alebo skôr pochopila po svojom, že ide o akúsi hru, kde sa v prírode hľadajú predmety s nulovou hodnotou - figúrky z kindervajca, gumičky a pod. a namiesto nich sa do skrýše uloží niečo podobne nezmyselné. No dobre, hrajte sa.
Ja hry nemám rada ani napriek chýru, že mám detskú dušu. S malými ľuďmi si rozumiem, to je pravda a povedzme si, povesť detskej duše tiež poteší. Človek má hneď dojem, že zostane navždy mladý, že priam fyzicky omladieva a nielen to. Detská duša určite znamená akúsi nevinnosť a čistotu. Presne takto to muselo byť myslené.
Avšak odbočila som. Pomaly po roku znovu prišla reč na kešovanie, čiže, teraz už viem, geocaching. Dozvedela som sa podrobnosti, bola mi ukázaná stránka, aplikácia v mobile a ja som zistila, že moja predstava bola úplne mylná. Ide síce naozaj o hru, ale hra je to tak sofistikovaná, že som okamžite vedela, že idem do toho. Tak sa aj stalo.
Nemám v úmysle rozpisovať sa, o čo vlastne ide, veď ako som napokon zistila, aj iní známi sa už nejaký ten čas geocachingu venujú. Len stručne: mám už 1 (slovom jednu) kešku, aj tú som našla až na druhýkrát. Ešte som si vyhliadla ďalšiu v okolí, ale tú som nenašla. Vlastne vôbec netuším nič o skrýšach. Čaká ma však toľko objavov, zistení, zážitkov a výletov, že už teraz sa teším.

utorok, 12. apríla 2016

"S" ako zástera

Kuchyňa je miesto, ktoré dáva pocit bezpečia a istoty. Viem, že som tu doma, že keď aj nemám najlepšiu náladu, varenie či pečenie spraví svoje. Výber ingrediencií, príprava, krájanie, miešanie sú činnosti predstavujúce láskavé chvíle. K nim nepochybne patrí zástera. Kedysi by som si žiadnu neobliekla ani náhodou. Pre mňa to bol kus ušmudlanej mastnej handry, ktorú by som sa hanbila čo i len trpieť v domácnosti. Dnes však už viem, že nie je zástera ako zástera.
Pitigrilli: Vegetariáni lásky
"Sanka bola z tých žien, ktoré dokážu zmeškať vlak, len aby si vypočuli nejakú pieseň."
SANKA je zástera pre ženu, ktorá sa vie tešiť zo života. Ide upiecť tortu, len čo dočíta kapitolu. Už má zásteru oblečenú a vie, že jej pristane. Torta bude výborná a tiež krásna.

Haruki Murakami: Sputnik, má láska
"Pokud by z našich nedokonalých životů zmizelo všechno, co nezbytně nepotřebujeme, nezbude nám už asi ani ta nedokonalost."
SPUTNIK je zástera pre ženu tichú a neuchopiteľnú. Rozhodla sa, že pozve na večeru priateľku. Oblečie si zásteru a pripraví niečo originálne. Iné ani nevie.

Nicol Müller: Pretože to je na láske to strašné
"Stokrát vidieť tvoje auto... potom to už nebude bolieť."
SALMA je zástera pre vášnivú a energickú ženu, ktorá rada pre niekoho varí, pečie, prestiera... Potom je šťastná.

Peter Høeg: Cit slečny Smilly pre sneh
"Zažila som veľa neskorých nocí a veľa skorých rán. Nechcela som to tak a predsa sa to tak akosi zbehlo."
SMILLA je zástera pre mladú ženu slobodnú duchom. Má chuť niečo uvariť, tak si zásteru oblečie. Do kuchyne zástera patrí. Aj puding bude viac chutiť.

pondelok, 11. apríla 2016

O troch prasiatkach

Alojz alebo Lojzo, ako ho doma volajú, je prasa plemena Piétrain a pochádza z belgického Valónska. Žije s Hermínou v útulnom chlieve na dedine. Hermína mu vyvára dobroty, stará sa o jeho spoločenský život, avšak Alojz je skromný a uzavretý. Radšej si predstavuje, že je osamelým diviakom v lese, že stravou sú mu prosté zemiaky, že sa rýpe v zemi, koľko len chce, že je po uši zablatený a slobodný... 
Hermína je jednoduchá dedinská ošípaná. Celý deň sa venuje domácnosti, upratuje, varí a stará sa o Lojza, s ktorým žije v spoločnom chlieve. Hermína má veľké srdce. Je šťastná, keď má chliev plný hostí. Vždy pre nich s láskou pripravuje dobroty od výmyslu sveta - torty, šľahačkové zákusky, zemiakové špeciality... Svojou pikantnou nátierkou sa preslávila aj v televíznej relácii o varení.
Ružena je mladé prasiatko, ktoré žije v podnájme v jednom mestskom byte. Opustila rodičovský chliev na dedine a vie, že sa tam už nevráti. Má celkom iné plány, chcela by cestovať, vidieť svet, nielen mamine hrnce a otcove smutné oči. Zatiaľ sa dostala len do okresného mesta, ale čoskoro to bude inak. Do rodného chlieva budú chodiť už len pohľadnice: Londýn, New York, Tokio...

Huslenka a Eva


Mackov nikdy nie je dosť

Dvojičky Krištof, Oliver a ich sestra Linda sú európske medvede hnedé.
Je tu ešte Demeter, vzdelaný, inteligentný medveď, ktorý žije v Yukone a zaoberá sa informatikou. Keď ho počítače unavia, ide navštíviť svojho brata Dezidera. Hlboký, chladný les na Aljaške mu vždy vráti silu.  Dezider je veľký samotár, mierumilovný vegán a venuje sa hudbe. S bratom sa stretávajú len zriedka, ale majú sa veľmi radi.

Živé vankúše

Mačka sa volá JULIANA, nič viac o nej neviem.
Kačica je KATKA, ktorá rada sníva - v spánku i bdení: o ďalekých krajinách, kam raz zaletí, až jej krídla trochu podrastú, o zelenšej tráve, o modrejšej vode, o lepšom svete... Jedného dňa sa jej všetko splní - lebo si to vysnívala.
Sliepka ZUZKA hlúpa teda nie je. I keď má hlavu maličkú, je veľmi múdra, pretože veľa číta. Najradšej má encyklopédie, ale nepohrdne ani beletriou. Má len jednu chybičku: je trochu pyšná - na svoj hrebienok, na dvojfarebné krídelká, na krásne sfarbené perie... Nakoniec - má byť na čo!





Úložiská

Textilné košíky s pútkom, taška a obaly všakovaké na elektroniku. Niektoré aj s príbehom...
 



Zhmotnené verše

Pre mnohých nie je novinka, že som vyštudovala matematiku a dlhé roky som ju s nadšením učila na gymnáziu. Už vtedy som vo svojom voľnom čase šila a neustále niečo písala. Dodnes sa stretávam s prekvapením z kombinácie matematika a umenie. Niektorí v tom vidia istú kompenzáciu, niečo ako keď koníčkom intelektuálov je práca v záhrade. Podľa mňa však kľúčom je potreba tvorivosti, prítomná v umení, v matematike a nakoniec aj v každej sekunde života. Potom sa v človeku niečo hromadí, až vznikne nutkanie pretaviť tento pocit bezbrehosti do hmoty.
V istom období som písala veľa poetických textov. Občas si ich znovu a znovu čítam. Vytvorila som päť výberov a spravila malé knižočky. Na každú som ušila látkový obal, aby boli chránené a aj pekné. Názvy majú: Ranné oči, V ktoromže to sne, Stopa v čase, Lode sveta a Vlčie príbehy.
Ešte sú tu aj prázdne zošítky tiež s obalmi, v ktorých sa sem-tam objaví obrázok a veta, síce vytrhnutá z kontextu, ale niekomu môže priniesť celkom inú súvislosť a dať nový význam. Volajú sa Marco a Polo.
 

sobota, 9. apríla 2016

Vrecoviská

V čase mojej blogovej neprítomnosti vznikli aj takéto vrecká. Niektoré boli na objednávku, iné som ušila len tak. Aj vrecká majú názvy, ale nie sú poetické, ani náhodou, tak ich tu nebudem spomínať.

 

Z núdze cnosť

Synova matka žije v Belgicku. Navzájom sa tu a tam navštevujú. Raz v období medzi dvomi našimi pobytmi išiel syn práve za mamou a tak som ho poprosila, aby mi spravil malý nákup v Creacorner. Vysvetlila som mu, v ktorej časti Bruselu sa nachádza a popísala zložitú trasu, čo ma tak vyčerpalo, že nákupný minizoznam som odovzdala bez komentára. To bola možno trochu chyba, ale nakoniec pre mňa malá výzva. Iste tušíte, že priniesol niečo celkom iné, ako som chcela. Tak vznikli maximagnetky:
Zaľúbený Róbert, Džezový kôň, Sliepka učená, Divá mačka leopardia, Trattoria lev, Rozkvitnutá mačka, Pódiový slon, Z Grécka 

Jeden pekný letný deň

Príbeh týchto dekorácií začína tiež ešte v Belgicku.  V obchodíku Creacorner som si nakúpila polotovary - figúrky z papier maché, všelijaký dekoračný papier a ešte kadečo, čo som zatiaľ nevedela, no čo použijem. Prišlo leto, ktoré sme obyčajne trávili v Bratislave a potreby na šitie som mala všetky v Bruseli. A tak som jedno horúce ráno zavítala ku švagrinej Márii, o ktorej som už písala, nanosila sem všetky nakúpené záležitosti a striedavo s plávaním v ich záhradnom bazéne som vyrábala dekorácie:
Samantha kráľovná, Carassius aurata, Terka, Máša, Félix, Z pralesa, Tonka,Lord Harold a Carl Linné.
 


Vianočné dekorácie

Zistila som, že najviac zanedbaná je stránka SOLAN handmade. Toľko vecí vzniklo a žiadna zmienka. Začnem vianočnými, aj keď je už nezvratne jar. Kedysi, už je to hlboká minulosť, som písala článok Čo ma stáli vianočné látky. Bolo to o látkach, z ktorých som šila dekorácie na vianočnú burzu slovenskej sekcie NATO v Bruseli. Organizovala ju manželka môjho spolužiaka z francúzštiny.

Pankrác, Servác a Bonifác sú mackovia vesmírni. Prišli na Zem, aby niekoho petešili, prirástli k srdcu a chránili. Nesú v sebe kúsok nekonečna, teplo hviezd a vôňu neznáma.
Rybky Konrád, Kamila a Karol boli nerozluční priatelia. Veľa toho nenarozprávali, ale rozumeli si aj bez slov. Plávali spolu oceánmi a deň čo deň objavovali nové hĺbky morí i svojich vlastných duší. Jedného dňa si však Kamila a Karol založili rodinu, odplávali do iných vôd a Konrád zostal sám. Nechceli to, ale akosi sa to tak zbehlo...
Anjel Amálka má tenké rúčky a aj nôžky ukryté pod šatami. Je krehká a ľahká ako pierko. Niekedy ju ani nevidno, iba cítiť, že je tu, že chorým sa prilepšilo a že bude dobre. Natálka je anjel inšpirácie a Julka je tu zase pre psíkov. Stará sa o nich a prináša im vianočné sny o šunke a pečienke, o teplom kúte a mäkkej poduške, o domove a pohladení...


streda, 6. apríla 2016

Aj Peter vravieval

"Vo chvíli, keď pôjdeme po istotách, je to naša najväčšia prehra."

Pracujem na študijnom oddelení. Som obklopená mladými ľuďmi, komunikujem s nimi, pomáham im, presne toto som vždy chcela. Napriek tomu prevažujú veci, ktoré neviem tak ľahko považovať iba za nejakú nutnú negatívnu súčasť. Práca by nemala byť päťdňovým čakaním na víkend. Uvedomila som si, že moje rána by mohli byť aj krajšie.
Prišla mi do cesty lákavá pracovná ponuka. Pár dní som si vravela, že to nie je pre mňa, že ma aj tak nevezmú, že tu mi je dobre atď. Potom som predsa vyplnila dotazník, ale neodoslala. Opäť pochybnosti. Čo keď ma vezmú a napokon sa neosvedčím alebo sa mi tam nebude páčiť? Pôjdem do neistoty? Keby sa ma ktokoľvek pýtal na radu, odpoviem bez váhania. Na seba má človek ale iný meter.
Dnes ráno, len čo som vstala, neumytá, strapatá, otvorila som macbook, na ploche ešte svietil otvorený vyplnený dotazník a odhodlane som stlačila ODOSLAŤ.

sobota, 2. apríla 2016

Bola som dlho preč

Vo svojom súkromnom svete som si vždy tvorila svoj priestor, svoj čas, svoj život...
I keď často nevychádzalo všetko podľa schémy, Snívanie na snehu malo zrkadliť tú krajšiu stránku žitia. Veď nariekania, ľútosti, lží a iných neduhov je medzi ľuďmi dosť.
Lež stalo sa, že jedného dňa som zrazu nemala o čom písať. Dobré sa minulo a šťastie vyprchalo. Drozd ráno dlho nezaspieval. Začala som si zvykať na život bez života. Snívanie na snehu som zablokovala podobne ako seba pred zvyškom sveta. Napriek tomu mi zostávalo už len to snívanie. Nič nebolo reálnejšie ako práve rozčítaná kniha.

Napokon ale existujú aj dobré konce...

Ďakujem všetkým, ktorí počkali.

Zdena