štvrtok, 9. júna 2016

Malá radosť dnešného dňa

Snívalo sa mi o Natálii. Vlastne ani nie priamo o nej, ale vystupovala v pozadí. Natália bola čas od času moja veľmi dobrá priateľka. Potom prišlo obdobie, že som netušila, čo sa deje. Avšak v čase, keď bola takpovediac čitateľná, súznela so mnou najviac zo všetkých. Páčili sa nám rovnaké veci, knihy, filmy, milovali sme papiernictvo, perá, zošítky, látky... Nebolo treba slov, skoro nikdy. Natália mala priateľa, s ktorým zbierali pierka. Založili si jeden zošit, kam ich lepili. Obsahoval aj kresby a popis, kde pierko našli a akému letáčikovi patrí. Nálezy boli z rôznych kútov sveta. Trochu som im závidela, že nápad nie je môj. Uvažovala som, že si vytvorím herbár, potom že budem skúmať stromy a lepiť si kúsky ich kôry a listy. Napokon žiadna ilustrovaná (ani iná) databáza nevznikla. Dnes som si na zošit s pierkami spomenula hneď ráno, keď som chcela nastúpiť do auta. Jeden asi holub, mi na okne zanechal pozdrav. Ahoj, Natália, vravím.

2 komentáre: