sobota 14. mája 2016

Úryvok z môjho dňa

Ráno vstávam so spevom drozdov. Je už svetlo a mačky ma rozospaté sprevádzajú do kuchyne. Mám veľa času, vstávam skoro. Z okna pozerám na diaľnicu, kde už veselo premávajú autá. Predstavujem si, kam asi tak zavčasu ľudia idú. Mám rada túto chvíľu. Deň je ešte tichý, čistý a ľahký. Skoro ešte ani nezačal a včerajšok je už len spomienka. Mandala z farebného piesku.
Otváram okno dokorán. Keď je kávovar zohriaty, môžem raňajkovať. Nasypem chrumkavé müsli do jogurtu, pripravím si kávu a aj čaj, najradšej ešte v pyžame. Najviac mi chutí káva doma, čo má ale aj jednu nevýhodu, nikde inde mi už nechutí.
Ester so zvesenou labkou leží na chladničke a Sára mňauká, lebo je tučná a vie sa vyškriabať maximálne na posteľ. Súcitim s ňou, tak jej dám aspoň mlieko, hoci odborná literatúra to zakazuje. Chvíľu si čítam správy, internet, knihu, návody, recepty...
Keď som oblečená a konečne sa rozhodnem, ktoré topánky, tašku a náušnice si vziať, odchádzam.
Vravievala som vždy, že čím menej času mám, tým viac stíham. Pripomenula som si túto svoju životnú skúsenosť a vrátila sa k svojim záľubám. Pribudli aj nové a komplexná množina možností a snov pomaly narastá. Aby ste mali predstavu:
  1. V areáli fakulty zriadili športové stredisko, tak tam chodím cvičiť a tiež do sauny.
  2. Ako som už prezradila, mojou novou vášňou je geocaching. Kam sa len vyberiem, vždy preskúmam, či v okolí nie je skrytá keš. Ak idem hľadať cielenie, najskôr si urobím prípravu. Veď som len začiatočník. Ide o vskutku časovo náročnú potechu.
  3. Ďalšou mojou aktuálnou činnosťou je doučovanie. Keďže to nie je môj každodenný chlieb, robím to rada. Až mi začína byť ľúto, že maturity sa blížia a s nimi koniec môjho ubezpečovania sa, že to ešte viem.
  4. V piatok k nám prichádza dieťa môjho dieťaťa, aby byt, ktorý som kvôli nemu vyglancovala, vrátilo do pôvodného stavu.
  5. Čítam, i keď trochu menej. Obľúbila som si pár islandských spisovateľov. Podarilo sa im vzbudiť môj záujem o Island, ktorý sa tak stal teraz mojím najnovším snom.
  6. Keď mám o čom, píšem.
  7. Približne rovnako často aj šijem. Slepá macka Martina už v oči ani nedúfa, Marcela a Margita sú ešte len vystrihnuté a čakajú na svoju chvíľu. Sem-tam ich ubezpečím, že čoskoro aj na ne príde, pohladím látku, priložím oči a ony mi uveria.
  8. Stále rada pečiem, RAW trendu som ešte nepodľahla. Žiaľ, rada aj konzumujem.
  9. Zopár predĺžených víkendov som strávila v zolnianskom byte, aby som ho "dala do poriadku", zveľadila a užila si ho. Podnájomníci odišli  a dá sa tam chodiť. Lebo človek nie je strom, aby život strávil na jedinom mieste.
  10. Pribudli mi aj noví priatelia a s nimi nové objavy. Mohla by som napísať, že spoločne strávené chvíle sú príjemné, ale to je málo. Táto dvojica si zaslúži samostatný príspevok. To však až nabudúce.
O svojich povinnostiach, domácich prácach a povrchných záujmoch nebudem písať.
Večer si zapínam kriminálku, nesústredím sa, lebo robím pri tom všeličo iné, nepochopím dej, pletú sa mi postavy, tak vypnem. Ľahnem si s knihou, prečítam dve strany a keď mi dvakrát vypadne z ruky, zhasínam a unavená zaspím. Keď raz budem zaspávať naveky, chcem odchádzať s rovnakým pocitom...
...že život bol krásny.

2 komentáre:

  1. Moc pěkně jsem si početla, Olivko, takové to bylo načechrané, jako pírko lehounké počtení. Děkuju.

    OdpovedaťOdstrániť