streda 6. apríla 2016

Aj Peter vravieval

"Vo chvíli, keď pôjdeme po istotách, je to naša najväčšia prehra."

Pracujem na študijnom oddelení. Som obklopená mladými ľuďmi, komunikujem s nimi, pomáham im, presne toto som vždy chcela. Napriek tomu prevažujú veci, ktoré neviem tak ľahko považovať iba za nejakú nutnú negatívnu súčasť. Práca by nemala byť päťdňovým čakaním na víkend. Uvedomila som si, že moje rána by mohli byť aj krajšie.
Prišla mi do cesty lákavá pracovná ponuka. Pár dní som si vravela, že to nie je pre mňa, že ma aj tak nevezmú, že tu mi je dobre atď. Potom som predsa vyplnila dotazník, ale neodoslala. Opäť pochybnosti. Čo keď ma vezmú a napokon sa neosvedčím alebo sa mi tam nebude páčiť? Pôjdem do neistoty? Keby sa ma ktokoľvek pýtal na radu, odpoviem bez váhania. Na seba má človek ale iný meter.
Dnes ráno, len čo som vstala, neumytá, strapatá, otvorila som macbook, na ploche ešte svietil otvorený vyplnený dotazník a odhodlane som stlačila ODOSLAŤ.

2 komentáre: