nedeľa, 14. decembra 2014

Ankety, ankety, ach, tie ankety!

Nedeľa (strieborná adventná), volá číslo, ktoré nemám v zozname. Kuriér? Mohla som si domyslieť, že anketárka. Je mi ľúto tých dievčat, možno študujú, sú z chudobných rodín, nevedia si nájsť inú prácu atď atď. Obvykle súcitne odpovedám... Tentokrát som sa dokonca potešila téme: hudobné štýly v ozvučení verejných priestorov. Konečne! Videla som v tejto ankete väčší zmysel ako v nejakej predvolebnej. Bohužiaľ, stihla mi byť položená jediná otázka a to, že koľko mám rokov. Slečna po mojej odpovedi slušne poďakovala, vraj moja veková kategória nie je v hraniciach prieskumu. Dobre počujem? Keby som v tej chvíli neonemela, opýtala by som sa, kde teda tá hranica je, koľko by som mohla mať maximálne rokov, aby niekoho zaujímalo, čo by som rada počúvala v kaviarni. Myslia si snáď vážení prieskumníci, že UŽ do kaviarne či reštaurácie nechodím alebo čoskoro nebudem, tak sa neoplatí so mnou zapodievať? Uniklo mi, pre akú spoločnosť dievčina robila anketu, ale vtedy mi napadlo, že pokojne mohlo ísť o projekt nejakého stredoškoláka, pre ktorého vek rodičov je už nezaujímavý. Neviem. Ak má ale ísť o seriózny prieskum, takéto vyčlenenie z dôvodu veku ma udivuje.


piatok, 5. decembra 2014

Vianočné úvahy 2014

S obdivuhodnou pravidelnosťou opäť nastúpil čas zvaný advent.
Aby sme si to teda uvedomili a NIKTO aby nezabudol, už pomaly v októbri začína vianočná výzdoba v obchodných centrách a v televíznych reklamách znejú koledy. Mňa to, nakoniec, nevyrušuje, lebo veď, povedzme si, mne máločo prekáža. Hoci každá zmienka o sviatkoch pokoja, o tom, ako má byť RODINA na Vianoce spolu, ma trochu znervózňuje. Aj teraz, keď vidím tie idylické scény šťastných detí s krásnymi rodičmi, mladými prarodičmi, psom, domom a ktoviečím ešte, myslím práve na osamelých, na tých, ktorí nie sú podľa kresťanského metra "naporiadku", ktorí nemajú rodinu, zdravie, peniaze... Nech je tento čas už preč, ktorý vždy dáva pocítiť inakosť, aj keď tak ZHOVIEVAVO, akože moja, to nevadí...
Keď už iné nie, treba aspoň povešať ozdoby. Hlavne svetielka by nemali chýbať. Aj kolegyňa v práci sa ma pýtala, KEDY budem robiť výzdobu (kancelárie).
Ďalším, asi najobľúbenejším znakom tohto sviatku sú darčeky. My sme sa tento rok doma dohodli, že sa obdarovávať nebudeme. Veď keď niečo potrebujeme, kúpime si to aj tak. Najprv som bola nadšená, že sa nemusím prispôsobovať nejakým pravidlám, no ale čas beží a ja si uvedomujem, že žiadny darček nedostanem. Síce skutočne nič nepotrebujem, ale darčeky predsa nie sú o veciach potrebných! Na darčekoch sa mi najviac páči, že človek, ktorý ma obdarúva, si dal námahu, počúval ma, aby medzi riadkami zistil, po čom túžim alebo aspoň čo by sa mi tak asi mohlo páčiť. Darčeky, ktoré sú prekvapením (nie také, že poď, vyber si...) ma vždy dojmú. Trochu aj ľutujem, že som na dohodu pristúpila.
Posledná vec, o ktorej ešte uvažujem, je pečenie. Iné roky o takomto čase som už chystala, pretože pečenie je jedna z vecí, do ktorej ma naozaj netreba nútiť. Teraz nič. Najhoršie ale je, že nemám ani plán, nielenže nemám premyslené, čo a kedy chcem piecť, ale ani len to, či vôbec chcem.
Tak máme všetci zakorenené tie Vianoce, že mi všetko, čo nie je v súlade, pripadá čudné. Akosi však cítim, že to nie je správne. Je dobré sa vedieť tešiť, ale aj vedieť sa odpútať, zaobísť. Predstavy a očakávania môžu nevyjsť.
K akým pravidlám a dohodám sa tento rok prikloním a hlavne či šťastná hviezda zažiari, sa uvidí.