nedeľa, 14. decembra 2014

Ankety, ankety, ach, tie ankety!

Nedeľa (strieborná adventná), volá číslo, ktoré nemám v zozname. Kuriér? Mohla som si domyslieť, že anketárka. Je mi ľúto tých dievčat, možno študujú, sú z chudobných rodín, nevedia si nájsť inú prácu atď atď. Obvykle súcitne odpovedám... Tentokrát som sa dokonca potešila téme: hudobné štýly v ozvučení verejných priestorov. Konečne! Videla som v tejto ankete väčší zmysel ako v nejakej predvolebnej. Bohužiaľ, stihla mi byť položená jediná otázka a to, že koľko mám rokov. Slečna po mojej odpovedi slušne poďakovala, vraj moja veková kategória nie je v hraniciach prieskumu. Dobre počujem? Keby som v tej chvíli neonemela, opýtala by som sa, kde teda tá hranica je, koľko by som mohla mať maximálne rokov, aby niekoho zaujímalo, čo by som rada počúvala v kaviarni. Myslia si snáď vážení prieskumníci, že UŽ do kaviarne či reštaurácie nechodím alebo čoskoro nebudem, tak sa neoplatí so mnou zapodievať? Uniklo mi, pre akú spoločnosť dievčina robila anketu, ale vtedy mi napadlo, že pokojne mohlo ísť o projekt nejakého stredoškoláka, pre ktorého vek rodičov je už nezaujímavý. Neviem. Ak má ale ísť o seriózny prieskum, takéto vyčlenenie z dôvodu veku ma udivuje.


piatok, 5. decembra 2014

Vianočné úvahy 2014

S obdivuhodnou pravidelnosťou opäť nastúpil čas zvaný advent.
Aby sme si to teda uvedomili a NIKTO aby nezabudol, už pomaly v októbri začína vianočná výzdoba v obchodných centrách a v televíznych reklamách znejú koledy. Mňa to, nakoniec, nevyrušuje, lebo veď, povedzme si, mne máločo prekáža. Hoci každá zmienka o sviatkoch pokoja, o tom, ako má byť RODINA na Vianoce spolu, ma trochu znervózňuje. Aj teraz, keď vidím tie idylické scény šťastných detí s krásnymi rodičmi, mladými prarodičmi, psom, domom a ktoviečím ešte, myslím práve na osamelých, na tých, ktorí nie sú podľa kresťanského metra "naporiadku", ktorí nemajú rodinu, zdravie, peniaze... Nech je tento čas už preč, ktorý vždy dáva pocítiť inakosť, aj keď tak ZHOVIEVAVO, akože moja, to nevadí...
Keď už iné nie, treba aspoň povešať ozdoby. Hlavne svetielka by nemali chýbať. Aj kolegyňa v práci sa ma pýtala, KEDY budem robiť výzdobu (kancelárie).
Ďalším, asi najobľúbenejším znakom tohto sviatku sú darčeky. My sme sa tento rok doma dohodli, že sa obdarovávať nebudeme. Veď keď niečo potrebujeme, kúpime si to aj tak. Najprv som bola nadšená, že sa nemusím prispôsobovať nejakým pravidlám, no ale čas beží a ja si uvedomujem, že žiadny darček nedostanem. Síce skutočne nič nepotrebujem, ale darčeky predsa nie sú o veciach potrebných! Na darčekoch sa mi najviac páči, že človek, ktorý ma obdarúva, si dal námahu, počúval ma, aby medzi riadkami zistil, po čom túžim alebo aspoň čo by sa mi tak asi mohlo páčiť. Darčeky, ktoré sú prekvapením (nie také, že poď, vyber si...) ma vždy dojmú. Trochu aj ľutujem, že som na dohodu pristúpila.
Posledná vec, o ktorej ešte uvažujem, je pečenie. Iné roky o takomto čase som už chystala, pretože pečenie je jedna z vecí, do ktorej ma naozaj netreba nútiť. Teraz nič. Najhoršie ale je, že nemám ani plán, nielenže nemám premyslené, čo a kedy chcem piecť, ale ani len to, či vôbec chcem.
Tak máme všetci zakorenené tie Vianoce, že mi všetko, čo nie je v súlade, pripadá čudné. Akosi však cítim, že to nie je správne. Je dobré sa vedieť tešiť, ale aj vedieť sa odpútať, zaobísť. Predstavy a očakávania môžu nevyjsť.
K akým pravidlám a dohodám sa tento rok prikloním a hlavne či šťastná hviezda zažiari, sa uvidí.

utorok, 1. júla 2014

Nič menej, nič viac

Poznám pár pocitov, z ktorých práve jeden, taký známy a zároveň nie, sa mi čas od času, nepozvaný, nečakaný, vracia. Príde a ja ho spoznám. Viem, že sme sa už stretli, rozpoznám tvár, len na meno nie a nie si spomenúť. Vracia sa a hoci ho čakámvždy prekvapí. Raz tu, raz zasa inde, raz ráno, inokedy večer. Ten istý, len v iných šatách. Nemožno ho nespoznať. V tichej izbe je skorý večer, za oknom les a vysoká tráva. Na stole zošit a pero. Nič viac. Všetky vnemy, obrazy, zážitky dňa spravili ryhu do môjho ľadu. Vdychujem život očami. Zo šumu lístia za vetra, z praskania ihličia krokmi a zo zvuku vody v diaľke tkám látku. Šatku z nej ušijem voňavú, živú. Nič menej...


nedeľa, 11. mája 2014

Zase o káve

"Ty nevieš uvariť kávu?", spýtala sa ma kamarátka po tom, čo som jej oznámila, že idem v sobotu na kávový workshop. "No, záleží", vravím.
Keď sa povie káva, každý si hneď predstaví espresso. Workshop, ktorý organizoval Espressolab s Robom Horňanským, sa však týkal alternatívnych metód prípravy.
Slovo alternatívny je dnes veľmi populárne. Pravdupovediac, nemám ho rada. Často býva alternatíva neuznávaná, zvykne sa považovať za pochybnú a menejcennú. Znamená však len obyčajnú možnosť voľby.
Keď si chcem vybrať, akú kávu si dám, musím poznať ponuku. Ak si chcem nejakú pripraviť, musím vedieť, ako. Tak som sa prihlásila.
Workshop sa konal v kaviarni Zrnko v Petržalke. Čakala som síce, že si jednotlivé metódy aj vyskúšam (a nepochybujem, že ak by som požiadala, nebudem odmietnutá), ale tentokrát mi veľmi vyhovovala pasívna pozícia. Konečne ma niekto obsluhoval!
Ochutnali sme kávy napríklad od DoubleShot, Bean Up, Veronia Coffee a ako inak, aj Green Plantation.
Aby sme mohli pomenovať chute jednotlivých káv a ich jemné odtiene, dostali sme takúto pomôcku:
( https://counterculturecoffee.com/learn/coffee-tasters-flavor-wheel )
Mne zatiaľ stačilo, ak som vedela vôbec kávy rozlíšiť a trochu rozpoznať, či cítim čokoládu alebo ovocie. Či ide o tropické alebo citrusové, mango či papáju, stále zostáva pre mňa čistou fantáziou.
Workshop trval päť hodín. Všeličo som sa naučila, začala sa trochu orientovať, ale hlavne, bol to pre mňa veľmi príjemne a priateľsky strávený čas. Slečna Evička z kaviarne nás hostila koláčmi, ktoré pečú aj na objednávku, sú z kvalitných surovín, bez farbív a konzervačných látok a naozaj vynikajúce.
Na záver ešte pre všetkých kávových obyčajníkov a kamarátov, ktorí, ako sa ukázalo, alternatívne metódy veľmi nepoznajú, malá ukážka.

Walküre
V60
Aeropress
http://www.roastmasters.com/chemex6.html
Chemex


A môj obľúbený Syphon alebo Vacuum Pot:
 
Skoro by som bola zabudla na špecialitu, ktorú nám priniesol David Fajt z Brew Bar Café - ľadová káva ako ju možno nepoznáte (káva sa lúhuje 24 hod. v studenej vode, potom precedí):
 
Neverila by som, ale fakt dobrá. 
Kávu vám vybranou alternatívnou metódou pripravia v spomínanom Brew Bare, ktorý sa nachádza vo Freshmarkete (bývalá Ikea) v Bratislave alebo si počkajte, až si kaviareň otvorím ja :-))

štvrtok, 1. mája 2014

Nový život začína

Zistila som, že poznávacie znamenie vyrovnanosti, spokojnosti, či nejakého akútneho šťastia je sadenie. Možno aj iné záhradnícke činnosti, napríklad okopávanie, polievanie, ale to už neviem. Záhradu nemám. Skúsenosti čerpám len zo starostlivosti o mojich 17 izbových kvetov, z ktorých väčšinu tvoria kaktusy a sukulenty.
Náš panelákový byt má však aj lodžiu a mojím snom je vytvoriť tam príjemné miestečko na sedenie, obklopené množstvom zelene. Niekedy sa mi aj zadarí začať s realizáciou, no kým prídu teplejšie dni, balkón je opäť zaprataný vecami, čo inde nemajú miesto.
Tento rok bude ale všetko inak, zaumienila som si už v Bruseli a na mojich posledných pochôdzkach mestom som si zakúpila túto tašku:
Už som sa videla, ako s ňou chodím na trh a nakupujem sadeničky. Bol to pre mňa prvý krok, malá vstupenka do miniraja.
Včera konečne nadišiel deň, keď okolnosti aj počasie priali, aby som si spravila výlet na trh Miletičova. Keďže tam nechodím často, predstavovala som si niekoľkohodinové obdivovanie a vyberanie prvotriednej zeleniny, ovocia a všeličoho okolo. Nuž ale zlý odhad! Prehliadku aj s nákupom som dala ani nie za pol hodiny. Priniesla som si: šalviu, kari, tymián obyčajný aj citrónový, bazalku grécku, oregano, medovku, mätu marockú, estragón, rozmarín, ligurček.
 
Toľko byliniek som v živote nepestovala! Teraz ich musím pekne zasadiť. Zostáva mi kúpiť čerstvú zeminu, premyslieť si, ako a kam čo umiestnim... Práve na to sa najviac teším. Sadenie rastlín nesie v sebe určitú nádej, je to vlastne začiatok niečoho nového, živého a dobrého. Preto mám sadenie rada.

utorok, 15. apríla 2014

Čo som si odniesla z Coffeefest Slovakia 2014

Som veľký kávový fanúšik. Donedávna som si myslela, že aj veľký kávový odborník. Veď som absolvovala baristický kurz, máme doma najlepší stroj na prípravu espressa, kupujeme výlučne plantážnu kávu, denne ich niekoľko spravím... Teraz sa tomu už len smejem.
Cez víkend sa konal v Bratislave Coffeefest Slovakia 2014, kde som, pravdaže, nesmela chýbať. Trval dva dni a bola som tam takmer od začiatku do konca. Aj tak som nestihla absolvovať všetko. Ako to už na podobných podujatiach býva, v rôznych miestnostiach prebiehali rôzne  aktivity súčasne. Konali sa prednášky, cuppingy,  workshopy, ukážky, ale aj súťaže baristov v aeropress a latte art.
Chcela som sa dozvedieť viac o káve, okrem prípravy espressa sa naučiť aj nejaké alternatívne metódy, pre nejakú z nich sa rozhodnúť a prípadne si priamo na mieste zaobstarať potrebné pomôcky a vybrať kávu, ktorú budem odteraz kupovať. Veľká naivita!!! Vypila som nekonečné množstvo káv a každá bola iná v závislosti od odrody, dodávateľa, pražiarne, ale aj od metódy prípravy, baristu a ktovie, čoho ešte. Teoreticky som toto všetko ovládala, ale orientovať sa v takom množstve faktorov a zodpovedne vyhlásiť, ktorá sa stala mojou favoritkou, som so svojou vrodenou nerozhodnosťou skutočne nedokázala. Trochu mi pomohol Lukáš z Illimite, ktorý pripravoval aeropress, ale nemohol sa samozrejme venovať len mne. Tak uvidím budúci rok.
Účasť na festivale však i tak bol pre mňa veľký zážitok. Rozprávala som sa so známymi pražiarmi, ktorých mená som doteraz len čítala, spoznala nadšencov, ktorí aj na polhodinový výlet si berú vlastné  "nádobíčko" na prípravu kávy a vypočula niekoľko prednášok, ktoré na mňa veľmi zapôsobili. Neboli to totiž len suché fakty, ale išlo o rozprávania, z ktorých bolo cítiť vášeň, kde bolo jasné, že káva nie je len produkt, že v každom zrnku je vložené srdce všetkých, ktorí kávu vypestovali a spracovali. Poznať krajinu, odkiaľ moja káva pochádza, ale aj jej obyvateľov a samotného plantážnika, je pre mňa obohacujúce a ovplyvňuje môj vzťah k tomu, čo pijem.
Veľmi ma potešilo, že pre všetkých kávomilcov, s ktorými som prišla do kontaktu, bolo úplne prirodzené myslieť a konať v súlade s prírodou.
Spravila som zopár fotiek, ale iba mobilom a vnútri, aj ľudí bolo veľa, takže žiadna sláva, len pre ilustráciu: 
 
Nakoniec som si odniesla aj niečo hmotné: kávu na espresso Guatemala La Bella od Green Plantation a na pamiatku tričko a tašku :-)
 

streda, 2. apríla 2014

Stromy nepoznajú márnosť

Dlho som nič nenapísala, dokonca som ani nečítala svojich obľúbencov. V jednej chvíli som si myslela, že nemám čo povedať a že tento svoj blog uzavriem a zmažem. Nechcem však podľahnúť nejakej márnosti. Tak sa tvárim, že moje písanie, moje šitie, moja "tvorba" zmysel MÁ. Nedávno som čítala knihu Austina Kleona Kradni ako umelec a vypísala som si toto: "Predstieraj to a ono to tak bude. Začni falšou a staneš sa rýdzim." (Glenn O´Brien). Lebo presne tak to funguje...
Blogový svet mi začal chýbať. Tak rýchlo čítam, čo som zameškala, triedim, obdivujem, híkam, kopírujem (recepty)...
A o čom sa chystám písať ja? No predsa o každodennom živote - o priateľstve, o mačkách, o mori, o zázrakoch a tajomstvách... o snívaní.

Na záver si pozrite pár mojich posledných fotiek z Bruselu. Ten deň som fotila stromy - korene, kmene, koruny... lebo stromy sú nám niekedy najbližšie.