piatok, 25. októbra 2013

Čo ma stáli vianočné látky

Zlé jazyky hovoria, že ženy nemajú zmysel pre orientáciu, dokonca že nevedia čítať v mapách. Po mojom včerajšom veľkovýlete sa mi potvrdilo, že pokiaľ ide o mňa, je to pravda.
Ráno som si zaumienila, že sa vyberiem do mesta kúpiť nejaké látky s vianočným motívom. Doteraz som tu poznala len jeden taký obchod, kde sa však nedá platiť kartou, látky sú dosť drahé, je tam neporiadok a zlá obsluha. Materiál si radšej objednávam. Keďže ale teraz súrne potrebujem vianočný, začala som na internete vyhľadávať, kde v Bruseli by mohli byť látkové obchody . Aj som našla. Asi 5. Vypísala som si adresy a presné trasy. O 11. som vyrazila do neznámych končín. Keď som vystúpila z metra, už bolo zle. Darmo mám napísanú ulicu, keď neviem, ktorým smerom ňou ísť. Mám skúsenosť, že zásadne si vyberám opačný. Neviem, či to bolo tak aj teraz, ale išla som a išla... Hľadaná ulica nikde.
Dostala som sa do prostredia, kde mi výnimočne nechýbala francúzština a flámčina už vôbec nie. Názvy obchodov som si mohla prečítať arabsky. Celkom som zabudla, čo hľadám. Prešla som celú ulicu (ktorú som samozrejme v zozname nemala). Videla som veľa zaujímavého. Predtým som počula už aj to, že niekto má prinajmenšom nepríjemný pocit v takejto štvrti. Ja naopak. Cítila som sa ako v cudzine a tešila som sa, že mám možnosť vidieť, ako žijú iní a vychutnať si rôznorodosť ako možnú a prirodzenú. Nazrela som do obchodov s prečudesným tovarom, napríklad tradičným aj "moderným" orientálnym oblečením; neviem prečo som si myslela, že dlhé hábity si ženy len podomácky šijú... O ulicu ďalej už žiadne obchody neboli; ale ani žiadne ženy. V kaviarňach, ktoré lemovali ulicu z oboch strán, vysedávali výlučne muži. Tu som pochopila, že toto nie je dobrý smer. Zapla som GPS v mobile, avšak z neznámych dôvodov mi nič nefungovalo. Vrátila som sa radšej, odkiaľ som prišla. Neskôr som zistila, že keby som nastúpila na metro priamo tam, kde som blúdila, ušetrila by som prestup a 2 stanice. Kto to však mohol tušiť?
Zmena plánu! V zošítku som nalistovala nasledujúcu predajňu látok v oblasti, ktorú približne poznám. Tentokrát som si pre zmenu pomýlila názov stanice, kde treba vystúpiť. Namiesto Porte de Namur som vystúpila na Porte de Hal. Krúžila som, hľadala, až mi to konečne došlo...
Keby som vypísala všetky svoje len včerajšie faux pas, riskujem, že ma vymažete z obľúbených. Iba zhrniem. V jednom konečne nájdenom obchode nemali nič zaujímavé, v ďalšom mali, ale nie vianočné, nasledujúci som už nevládala hľadať. Skončila som napokon v starom známom obchodíku, kde som v ich neporiadku predsa len našla dve s prižmúrením oka vianočné látky. Ako obyčajne, obsluhu som musela lupou hľadať, ale pozor - dalo sa už platiť kartou.
Po tomto žalostnom putovaní som si dopriala austrálsku zmrzlinu, hoci pred pár dňami som si (už asi stopäťdesiatýkrát) dala záväzok, že končím so sladkosťami...
Keď som sa vrátila domov, bolo 17.30.

P.S.: S vašou priestorovou orientáciou je to ako? Stávajú sa vám podobné veci?


utorok, 8. októbra 2013

Máte svoju obľúbenú molekulu? Ja áno.

Môj pobyt v Bruseli sa schyľuje ku koncu a ja mám zrazu zmiešané pocity. Zrazu by som za pár mesiacov, čo mi zostáva, chcela stihnúť všetko, čo som nestihla doteraz. Zrazu idem po ulici a vážim si čistotu chodníkov. Zrazu objavujem nové smery, nové pekné domy, zrazu sa mi aj tá Grand Place páči...
Viete, čo ma najviac očarilo, keď sme sem prišli? Žiadna belgická čokoláda, pivo či gobelín, žiadny Manneken Pise! Neuveríte, ale vyslovene som onemela pred Atómiom.


Som skôr prírodný typ a myslela som si, že nejaké stavby mi sotva vezmú dych. Keď som však uvidela Atómium, všetko bolo inak. Odvtedy všetky moje návštevy vodím tam a neviem, či len preto, aby mi nepokazili radosť, všetci rovnako híkajú. Každého totiž prekvapí jeho veľkosť! Vnútro ma až tak neokúzlilo.

Pri poslednej návšteve som si kúpila pohľadnicu so všetkými údajmi o tomto monumente, aby som bola nabudúce spôsobilým sprievodcom. Keďže žiadne "nabudúce" už pravdepodobne nebude, rozhodla som sa priblížiť Atómium aspoň vám. Áno, viem, že si všetko môžete nájsť na Wikipédii, ale prosím, neberte mi radosť, sľubujem, že budem stručná.

Tak teda - možno ste nevedeli, že:
  1. Atómium symbolizuje molekulu železa zväčšenú 165 miliard-krát.
  2. Navrhol ho inžinier André Waterkeyn pre príležitosť svetovej výstavy Expo 58 v Bruseli.
  3. Celková výška: 102 m, hmotnosť 2400 t
  4. 9 gúľ: priemer 18 m, povrch tvorí 48 sférických trojuholníkov, okná sú z plexiskla. Sú v nich umiestnené expozície, v prostrednej je rýchle občerstvenie, vo vrchnej je reštaurácia a vyhliadková terasa.
  5. 20 tunelov spájajúcich gule: priemer 3 m, dĺžka 23 m.
  6. Výťah: rýchlosť 5 m/s.
  7. Eskalátor: 35 m, 200 schodov.
Ak niekedy navštívite Brusel, určite si pohľad na Atómium nenechajte ujsť!