utorok, 9. júla 2013

Inšpirácie pre Mišku č. 2

Uvedomila som si, že keď varím len pre seba (bezmäsité), má to vždy zelenú farbu. Zelenú mám rada. Vtipkár zelenú neznáša. Najradšej by bol, keby som nenosila oblečenie tejto farby, nemá rád, keď si dávam zelenú masku na tvár a v byte mať niečo zelené je u nás vylúčené. Nevadí... Odbočila som, tak sa vrátim. Prinášam ďalší recept zo série jednoduchých a rýchlych, lacných a zdravých jedál. Opäť trošku nazelenalej farby. Nazvime ho:
Cestoviny s cuketovou omáčkou
Postup prípravy:
  1. Uvaríme akékoľvek cestoviny v množstve pre 2 osoby.
  2. Medzitým si pripravíme si 1 cuketu asi 20 cm dlhú, ktorú nastrúhame nahrubo a uvaríme natvrdo 2 vajíčka.
  3. Na panvicu nalejeme 2 lyžice oleja, nasypeme 4 nakrájané mladé (alebo aj nie) cibuľky a nastrúhame či roztlačíme 4 strúčiky cesnaku.
  4. Necháme rozvoňať a hneď pridáme približne 100 g ricotty alebo taveného syra (Syrokrém, Lunex, Bambino...).
  5. Osolíme, pridáme štipku strúhaného muškátového orieška (alebo kvetu) a nastrúhanú cuketu.
  6. Len čo sa syr roztopí, zalejeme zmes smotanou na varenie (alebo na šľahanie), necháme prejsť varom a odstavíme.
  7. Vmiešame vajíčka, ktoré sme tiež nahrubo nastrúhali.
  8. Ochutíme citrónovou šťavou a čerstvým alebo mrazeným kôprom.
Poznámka:
Mnohí nemajú radi kôpor, čo ja teda nechápem, ale dobre. V tom prípade ho samozrejme nahradia pažítkou, bazalkou a pod. Kto nemá rád žiadne vňate (napríklad preto, že sú zelené), radšej spolu s muškátom pridá pol lyžičky kari korenia.

Dobrú chuť!

piatok, 5. júla 2013

Zúfalcovo veľmi skoré dopoludnie...

5:15
Nemôžem spať. Nebudem sa teda podaromnici prevaľovať, vravím si. Napíšem, o čom už dávno chcem.
Keď sa mi niečo nedarí, keď mám splín alebo keď len mesiac má nov, zvyknem prehodnocovať. Počnúc včerajším obedom, pokračujúc kúpou šiat a cez otázku profesie pomaly až k zmyslu života.
Teraz prišlo na rad Snívanie na snehu. Založila som ho so zámerom niečo niekam písať. Bola som plná zážitkov, všelijakých dojmov a potreby písať, písať, písať. Blog bol spočiatku mojím poloverejným denníčkom. Vedel o ňom len málokto, ale potom štatistika ukazovala stále väčšiu sledovanosť a nakoniec som aj sama urobila krok k zverejneniu - založila som k nemu facebookovú stránku. Teraz prišiel čas, že nemám čo povedať (niežeby som predtým nejako mala) a tušenie, že je to zbytočné. Raz jedna múdra žena povedala, že ak máme pocit, že naše akékoľvek nadšenie či snaha nemá zmysel, treba sa tejto myšlienky zbaviť. Preto a ešte snáď z nejakej úcty k tým, ktorí sem radi nazrú, som zatiaľ tento blog nezrušila (lebo odo mňa by to vystalo).
7:55
Idem si ešte ľahnúť.
8:45
Zabudla som, že už tretí mesiac susedia kompletne prerábajú, takže so spánkom cez deň sa môžem rozlúčiť. Ale ja tu mám ďalšiu kávu, jablkový koláč - to ma zachráni. Vrátim sa k téme. Jeden z dôvodov, prečo sem píšem pomenej, som vysvetlila vyššie. Ďalšia pre mňa závažná vec je (a to už niektorí viete z facebooku), že po troch rokoch som sa vrátila na Sashe (ak by niekto nevedel, je to stránka, ktorá prezentuje originálnu handmade tvorbu). Musela som nejaké nové veci dorobiť, všetko odfotiť, popísať, jednoducho zabralo mi to čas. A aby sa moje výrobky medzi miliónmi mnohých nestratili, napísala som žurnál a trochu sa zúčastňujem diania na stránke. Momentálne ma to baví. A hlavne šijem.

10:45
Robím všeličo, len nešijem. Včera mi vtipkár (a tentokrát to teda vtipné vôbec nebolo) s dobrým úmyslom chcel otvoriť oči výpočtom, že ak na Sashe je v ponuke 4116 hračiek, z toho 2239 šitých a keď dáme filtrovať výraz "macko", je ich 195, tak pravdepodobnosť, že niekto kúpi práve môjho, je zanedbateľná. Ale ja nešijem len preto, aby som predala! A nakoniec podľa mňa úspech tkvie v niečom inom, nedá sa všetko premeniť na čísla. Niekomu sa to však vysvetliť nedá. Aj tak mi to zobralo vietor z plachiet.

Pozerám na tie medvedie hlavičky, ešte oddelené od nehotových tiel a neviem sa pohnúť. Linda, Krištof a... Tretí je tiež chlapec - ten so žltým srdcom nemá meno. To sa mi ešte nestalo.

11:30
Na Slovensku je dnes sviatok. A 26 °C. Tu 16 °C bez slnka. Idem radšej dorobiť tých medvedíkov, veď oni za to nemôžu. Tak keď sa tu dlhšie neukážem, nič nenapíšem, tak o nič nejde, len nebolo o čom.

streda, 3. júla 2013

Inšpirácie pre Mišku č. 1

Nikdy som sa neučila variť. Nikdy som sa neobšmietala okolo mamy v kuchyni, ona ma tiež nevolala, nenútila sledovať ju alebo nedajbože pomáhať. Keď som sa osamostatnila, odchádzala som z domu s tým, že som vedela spraviť maximálne praženicu. Pre istotu som si do zošítka zapísala tri recepty: ako sa varí ryža, halušky (tie nezemiakové) a jablkové pité. Neviem, prečo práve tieto tri jedlá, akoby tvorili nejaký základ jedálnička či čo... Je pravda, že ryžu mama robila vždy najlepšiu a s receptom na halušky som sa doteraz nikde nestretla. Jedine pité dlho čakalo v zošítku, až príde jeho chvíľa.
História sa opakuje. Moje dcéry sa doma variť tiež neučili.
Staršia Sandra začala jedlami exotickými so všelijakými nezvyčajnými prísadami, zbiera recepty a v papierovej verzii si robí databázu. Dnes sa ja môžem učiť od nej. Jedlá pre mňa neznáme, ktoré pripravuje, sú ľahké, zdravé a naozaj chutné.
Miška na to išla inak: nechala vždy variť svojho partnera. Aj to je skvelé riešenie. Narodilo sa im ale bábätko a pravdepodobne došlo k prerozdeleniu domácich činností, pretože zrazu chce, aby som na blog dala nejaké recepty na jednoduché jedlá. Lebo nestačí nadiktovať alebo napísať do mailu či na papierik. Na blogu to má asi omnoho väčšiu hodnotu!

Takže dnes prinášam hneď dva recepty do série:

"Šťúchané" zemiaky so syrom Halloumi
Veľmi sa ospravedlňujem za preklad slova "šťouchané" z češtiny. Ekvivalent zdá sa, neexistuje a použiť "pretláčané" či niečo podobné sa mi bridí.

Postup prípravy:
  1.  Zemiaky s opticky približne rovnakým množstvom mrazeného hrášku uvaríme so soľou a rascou domäkka. Ak použijeme hrášok z konzervy, potom ho nevaríme, len po odstavení zemiakov ho k nim nasypeme, aby sa zohrial.
  2. Medzitým sme si nadrobno nakrájali cibuľu a opražili na oleji (viac ako do sklovita, môže začať trochu hnednúť).
  3. Teraz zlejeme vodu a zemiaky spolu s hráškom a kúskom masla pomačkáme. Mlieko nedávame! Pridáme pretlačený cesnak a pripravenú cibuľu aj s olejom.
  4. Syr typu Halloumi (je dostať v Carrefoure alebo v Lidli) alebo iný syr určený na grilovanie nakrájame na väčšie kocky a nasucho opečieme na panvici alebo ugrilujeme. Ochutiť nemusíme. Namiesto syra možno použiť aj tofu alebo mäso.
  5. Podávame so šalátom alebo surovou zeleninou.

Gnocchi s avokádom a píniovými orieškami

Postup prípravy:
  1. Gnocchi kúpime hotové, najlepšie chladené, s ktorým už netreba ozaj nič spraviť. Ak gnocchi nemáme radi alebo ho práve nemali, použijeme cestoviny.
  2. Píniové oriešky nasucho opražíme a odložíme nabok. Namiesto píniových môžeme použiť aj slnečnicové semienka a pod.
  3. Na panvici na lyžici oleja necháme rozvoňať roztlačený cesnak (na každú osobu 1 strúčik), pridáme polovicu zrelého avokáda (pre dvoch), ktoré sme roztlačili vidličkou, osolíme, pridáme gnocchi, zamiešame, prehrejeme a vypneme.
  4. Pridáme hrsť pažítky, opäť zamiešame.
  5. Na tanieri pokvapkáme citrónovou šťavou. Podávame s pripravenými orieškami.
Dobrú chuť!