piatok 25. októbra 2013

Čo ma stáli vianočné látky

Zlé jazyky hovoria, že ženy nemajú zmysel pre orientáciu, dokonca že nevedia čítať v mapách. Po mojom včerajšom veľkovýlete sa mi potvrdilo, že pokiaľ ide o mňa, je to pravda.
Ráno som si zaumienila, že sa vyberiem do mesta kúpiť nejaké látky s vianočným motívom. Doteraz som tu poznala len jeden taký obchod, kde sa však nedá platiť kartou, látky sú dosť drahé, je tam neporiadok a zlá obsluha. Materiál si radšej objednávam. Keďže ale teraz súrne potrebujem vianočný, začala som na internete vyhľadávať, kde v Bruseli by mohli byť látkové obchody . Aj som našla. Asi 5. Vypísala som si adresy a presné trasy. O 11. som vyrazila do neznámych končín. Keď som vystúpila z metra, už bolo zle. Darmo mám napísanú ulicu, keď neviem, ktorým smerom ňou ísť. Mám skúsenosť, že zásadne si vyberám opačný. Neviem, či to bolo tak aj teraz, ale išla som a išla... Hľadaná ulica nikde.
Dostala som sa do prostredia, kde mi výnimočne nechýbala francúzština a flámčina už vôbec nie. Názvy obchodov som si mohla prečítať arabsky. Celkom som zabudla, čo hľadám. Prešla som celú ulicu (ktorú som samozrejme v zozname nemala). Videla som veľa zaujímavého. Predtým som počula už aj to, že niekto má prinajmenšom nepríjemný pocit v takejto štvrti. Ja naopak. Cítila som sa ako v cudzine a tešila som sa, že mám možnosť vidieť, ako žijú iní a vychutnať si rôznorodosť ako možnú a prirodzenú. Nazrela som do obchodov s prečudesným tovarom, napríklad tradičným aj "moderným" orientálnym oblečením; neviem prečo som si myslela, že dlhé hábity si ženy len podomácky šijú... O ulicu ďalej už žiadne obchody neboli; ale ani žiadne ženy. V kaviarňach, ktoré lemovali ulicu z oboch strán, vysedávali výlučne muži. Tu som pochopila, že toto nie je dobrý smer. Zapla som GPS v mobile, avšak z neznámych dôvodov mi nič nefungovalo. Vrátila som sa radšej, odkiaľ som prišla. Neskôr som zistila, že keby som nastúpila na metro priamo tam, kde som blúdila, ušetrila by som prestup a 2 stanice. Kto to však mohol tušiť?
Zmena plánu! V zošítku som nalistovala nasledujúcu predajňu látok v oblasti, ktorú približne poznám. Tentokrát som si pre zmenu pomýlila názov stanice, kde treba vystúpiť. Namiesto Porte de Namur som vystúpila na Porte de Hal. Krúžila som, hľadala, až mi to konečne došlo...
Keby som vypísala všetky svoje len včerajšie faux pas, riskujem, že ma vymažete z obľúbených. Iba zhrniem. V jednom konečne nájdenom obchode nemali nič zaujímavé, v ďalšom mali, ale nie vianočné, nasledujúci som už nevládala hľadať. Skončila som napokon v starom známom obchodíku, kde som v ich neporiadku predsa len našla dve s prižmúrením oka vianočné látky. Ako obyčajne, obsluhu som musela lupou hľadať, ale pozor - dalo sa už platiť kartou.
Po tomto žalostnom putovaní som si dopriala austrálsku zmrzlinu, hoci pred pár dňami som si (už asi stopäťdesiatýkrát) dala záväzok, že končím so sladkosťami...
Keď som sa vrátila domov, bolo 17.30.

P.S.: S vašou priestorovou orientáciou je to ako? Stávajú sa vám podobné veci?


5 komentárov:

  1. Tak to bola pekná prechádzka. Ešte, že si nikomu v tej arabskej štvrti nevysvetľovala, že zháňaš vianočný motív, kto vie, ako by to dopadlo. Inak klobúk dole pred tvojou odvahou Oli, ja by som sa triasla strachom. :-)
    Osobne sa nestrácam nikde. Skôr sa zamotám vo vlastných povinnostiach, ale našťastie orientáciu mám dobrú. Joj, len aby som to nezakríkla :-) !!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :-) Dobre vedieť, že niekto sa nestráca... Ja dokážem aj v susednej uličke...

      Odstrániť
  2. Ahoj Olivko,
    jdu Tě pozdravit a napsat, jak na vás všechny (bloggery) moc myslím, a že mé mlčení znamená jen pauzu, než něco vyřešíme v rodině.
    Na Tebe myslím hodně, protože jsem jednou pustila dceři Zaz, a ta ji od té doby často zpívá. A myslím, že dobře, možná to tajně natočím :-)
    Olivko, měj se krrrrásně!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Milá Olivko,
    píši poněkud později, ale i tak chci reagovat. Mně se podobné věci stávají velmi často! Mezi mé nejlepší kousky patří, že jsem si vyrazila zaběhat v Holandsku po příjezdu na studijní stáž. Nepamatovala jsem si ani název ulice, kde jsem se ubytovala. Samozřejmě jsem zabloudila - bez peněz a bez dokladů. Nakonec jsem naštěstí cestu našla :). Právě takové zážitky dělají náš život lepší a zábavnější :). A jinak dokáži zabloudit i v místě, které znám. V Bruselu jsem párkrát byla a tam bych sama zabloudila určitě ;).

    OdpovedaťOdstrániť