streda, 4. septembra 2013

Dve príhody z Bratislavy

Príhoda prvá
Poznáte pizzeriu Bella Napoli na rohu Obchodnej a Poštovej ulice? Bratislavčania určite. Radi sme tam chodili, lebo dobre varia a vždy bolo miesto. Tentoktát nás však prekvapilo, že časť reštaurácie (práve nefajčiarska) bola zavretá. Keď sme sa spýtali, kde sa nefajčí, odpovedali, že tu. Dobre, sadli sme si, mysliac, že aj keď je všetko pootvárané a priestory vrátane vonkajšieho sú pospájané, je tu málo hostí a dym sa k nám nedostane. Po chvíli sme na svoj omyl prišli, ale už bolo objednané, tak sme sa tvárili, že nič. Čo sa však nedalo prejsť mlčaním, bolo neskutočne nahlas pustené rádio Expres. To znamená či sa to niekomu páči či nie, je nedobrovoľne vystavený nielen nejakej agresívnej hudbe, ale musí pri jedle počúvať aj bezduché reči moderátov. Poprosili sme čašníka, či by to nemohol stíšiť alebo ešte lepšie vypnúť. So začudovaním nechápal, zdráhal sa, vraj nikto sa doteraz nesťažoval. Keď sme ale stále trvali na svojom, potom naveľa trošičku stíšil. Čo je to za zvyk? Či to mám nazvať trend alebo doba? To som taká stará, že mi to vadí? Keď jem, nepotrebujem počúvať, aké počasie je v Španielsku, ani čo sa práve deje v Egypte, dokonca ma v tejto chvíli nezaujíma ani, ako sa žije bezdomovcom v Dolnej Ždáni.
Prosím vás, poznáte v Bratislave nejakú nie veľmi drahú reštauráciu s ústretovou obsluhou, kde sa dá obyčajne naobedovať, nefajčí sa tam a nehrá hudba (alebo aspoň nie hlasno)?

Príhoda druhá
Možno som už spomínala, že veľmi rada šoférujem. Tu v Belgicku auto nepoužívam, ale v Bratislave na mňa vždy čaká moja Panda, ktorej riadenie si vyslovene užívam. Všetko ostatné (myslím servis, údržbu...) prenechávam iným. Stalo sa však, že stierače sa už premenili na gumené franforce a bola som nútená ísť kúpiť nové. Možno si myslíte, že čo je na tom? Ja som však nevedela, aké treba a keď som si predstavila ich výmenu... No nič, zašla som do Fiatu, tam mi veľmi ochotne našli potrebné a ešte mi ich aj nainštalovali. Všetko dobre dopadlo. Toto ale nie je pointa príbehu! Večer pred odchodom do Belgicka som si balila veci, prehrabávala sa v bločkoch a čo nevidím: pri jednom nákupe, kde som kartou platila cca 27€, mi strhli desaťnásobok. Zalial ma studený pot. V tej chvíli som si ani nevedela spomenúť, aký to bol nákup, nepozrela som ani dátum, ani druh tovaru, prvé, čo mi napadlo, boli potraviny. Naštartovali sme auto, ideme tam. Oželieme krásne parkovacie miesto, ale je 20.45, ešte stíhame. V polovici cesty som sa pozrela na dátum a vedela som, že ideme zle. Vo víre kadejakých myšlienok som si nakoniec spomenula, že išlo o tie stierače. Aby som dlho nenapínala: ráno sme zistili, že v sobotu je inkriminovaná pobočka zavretá, tak nám nič iné nezostávalo ako odcestovať bez vyriešenia prípadu. V pondelok sme telefonovali a neuveríte -  vraj v piatok omyl zistili a rozdiel už poslali späť na účet. Ešte v ten deň peniaze prišli.
Vlastne neviem, prečo ma tento ich čin prekvapil, keď takto by to malo fungovať.

3 komentáre:

  1. Krásný příběh. Je dobře, že existují poctiví obchodníci.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Poctivost je krásná vlastnost, bohužel né všichni se jí mohou pochlubit, v Tvém připadě vše dobře dopadlo a určitě jsi měla z tohoto jejich činu dobrý pocit, měj se krásně :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. faaakt ? tak to sa mi paci, naozaj by to tak malo byt ...

    no a s tym radiom , co ti ja viem, ci aj nabuduce pochodis ? asi budes musiet zmenit lokal ... ale pockaj, o chvilu ti bude Bratislava chybat,aj s radiom Expres :-)

    Jana Z.

    OdpovedaťOdstrániť