piatok 5. júla 2013

Zúfalcovo veľmi skoré dopoludnie...

5:15
Nemôžem spať. Nebudem sa teda podaromnici prevaľovať, vravím si. Napíšem, o čom už dávno chcem.
Keď sa mi niečo nedarí, keď mám splín alebo keď len mesiac má nov, zvyknem prehodnocovať. Počnúc včerajším obedom, pokračujúc kúpou šiat a cez otázku profesie pomaly až k zmyslu života.
Teraz prišlo na rad Snívanie na snehu. Založila som ho so zámerom niečo niekam písať. Bola som plná zážitkov, všelijakých dojmov a potreby písať, písať, písať. Blog bol spočiatku mojím poloverejným denníčkom. Vedel o ňom len málokto, ale potom štatistika ukazovala stále väčšiu sledovanosť a nakoniec som aj sama urobila krok k zverejneniu - založila som k nemu facebookovú stránku. Teraz prišiel čas, že nemám čo povedať (niežeby som predtým nejako mala) a tušenie, že je to zbytočné. Raz jedna múdra žena povedala, že ak máme pocit, že naše akékoľvek nadšenie či snaha nemá zmysel, treba sa tejto myšlienky zbaviť. Preto a ešte snáď z nejakej úcty k tým, ktorí sem radi nazrú, som zatiaľ tento blog nezrušila (lebo odo mňa by to vystalo).
7:55
Idem si ešte ľahnúť.
8:45
Zabudla som, že už tretí mesiac susedia kompletne prerábajú, takže so spánkom cez deň sa môžem rozlúčiť. Ale ja tu mám ďalšiu kávu, jablkový koláč - to ma zachráni. Vrátim sa k téme. Jeden z dôvodov, prečo sem píšem pomenej, som vysvetlila vyššie. Ďalšia pre mňa závažná vec je (a to už niektorí viete z facebooku), že po troch rokoch som sa vrátila na Sashe (ak by niekto nevedel, je to stránka, ktorá prezentuje originálnu handmade tvorbu). Musela som nejaké nové veci dorobiť, všetko odfotiť, popísať, jednoducho zabralo mi to čas. A aby sa moje výrobky medzi miliónmi mnohých nestratili, napísala som žurnál a trochu sa zúčastňujem diania na stránke. Momentálne ma to baví. A hlavne šijem.

10:45
Robím všeličo, len nešijem. Včera mi vtipkár (a tentokrát to teda vtipné vôbec nebolo) s dobrým úmyslom chcel otvoriť oči výpočtom, že ak na Sashe je v ponuke 4116 hračiek, z toho 2239 šitých a keď dáme filtrovať výraz "macko", je ich 195, tak pravdepodobnosť, že niekto kúpi práve môjho, je zanedbateľná. Ale ja nešijem len preto, aby som predala! A nakoniec podľa mňa úspech tkvie v niečom inom, nedá sa všetko premeniť na čísla. Niekomu sa to však vysvetliť nedá. Aj tak mi to zobralo vietor z plachiet.

Pozerám na tie medvedie hlavičky, ešte oddelené od nehotových tiel a neviem sa pohnúť. Linda, Krištof a... Tretí je tiež chlapec - ten so žltým srdcom nemá meno. To sa mi ešte nestalo.

11:30
Na Slovensku je dnes sviatok. A 26 °C. Tu 16 °C bez slnka. Idem radšej dorobiť tých medvedíkov, veď oni za to nemôžu. Tak keď sa tu dlhšie neukážem, nič nenapíšem, tak o nič nejde, len nebolo o čom.

6 komentárov:

  1. Nekdy to tak v zivote je, ze mame pcit, ze urcite veci nemaji smysl. Tvuj blog Zdeni smysl ma, vraci se na nej cela rada lidi, o kterych ani nevis. Dej si pauzu a zase pisni at se mame na co tesit. A az vyskoci slunicko a teplota stoupne trochu nahoru, tak vse bude zase o neco jasnejso a veselejsi. Zvesela!Gaby

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Gaby, ja uz som uvazovala, kam si sa stratila...

      Odstrániť
    2. Mila Zdeni, porad na tvuj blog pravidelne "chodim". Diky memu zivotu v Londyne bych mela obrovske mnozstvi prispevku, ktere bych mohla denne uverejnovat. Ale bohuzel v praci jsem natolik vytizena, ze po mem navratu vecer domu nemam chut a ani silu nic psat. Hlavne nevidet pocitac a nemuset nic psat. Blogovani je velky zavazek a proto si cenim tvych prispevku a chapu, ze ne vzdy ma clovek chut, naladu a cas neco napsat. Moc ti drzim pesti, at se ti tve blogove stranky rozrustaji a prispevku pribyva. Obcas si dej pauzu, zrelaxuj a pak opet pisni. Krasne leto preje Gaby

      Odstrániť
  2. Naprosto souhlasim! Taky si myslim, ze zrusit blog by byla skoda. Uz jsem si ho tolik oblibila! Inspirace neni porad - to zname vsichni. Tak doprej svemu blogu prazdniny a vrat se k nemu, az budes mit chut. Nedelej si z toho povinnost. Nikdo prece nerika, ze musis psat kazdy den, kazdy tyden nebo kazdy mesic. To zalezi jen na tobe.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. V minulosti jsem se několikrát cítil podobně, taky jsem ctěl s psaním blogu přestat a nebavlo mě a cítil jsem se, že jsem se autorsky vyčerpal. Ale pak přijde jeden moment, kdy se to zase rozjede a blog funguje. Nevzdávej to :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujem za povzbudivé slová. Priznám sa, nečakala som, že mi to tak dobre spraví... ;-)
    A že aj nejaký muž číta tieto moje texty,je celkom milé. Poteší. Desperádo, ani tvoj blog nie je márny, zisťujem. Musím sa k nemu ešte vrátiť a trochu prekuknúť...

    OdpovedaťOdstrániť