pondelok 17. júna 2013

Ako som "tvorila"

Vôbec som o tom nechcela písať, ale keď už to vyšlo na povrch, tak nech sa páči. Bola som na týždňovom tvorivom pobyte v Bad Gastein v Rakúsku. Začnem poporiadku, možno aj trochu obšírne.
 
Do môjho života, ako to už pri nových vzťahoch býva, znenazdajky pribudli ďalší ľudia. Okrem vtipkárovej rodiny sú to aj jeho kamaráti a známi z minulosti. Napríklad dvojicu Martin + Andrejka som si veľmi obľúbila a teším sa z nich.
Práve táto Andrejka mi rozprávala o nejakých víkendových kurzoch kreslenia, ktoré absolvovala, videla som jej obrázky, a teda ma nebolo treba dlho prehovárať, aby som išla s ňou na spomínaný pobyt. Chcelo by sa mi napísať, že štetec som naposledy držala v ruke na základnej škole, ale spomenula som si, že predsa len som natierala nejaké krabičky a ušité veci som občas štetcom dokončila. Bola som hlavne zvedavá (ako asi všetci, čo keď sa dopočuli, kam idem, chcú teraz vedieť, ako bolo). Chcela som lepšie spoznať Andrejku, urobiť si výlet, pobudnúť trochu v horách a zistiť, čo (ne)dokážem. Tak som sa prihlásila.
Hneď prvý zážitok bola cesta, lebo po dlhých úvahách sme sa rozhodli, že pôjdeme mojím autom. Tu musím priznať, že nemám absolútne žiadny zmysel pre orientáciu a ak nepočítam Česko, tak moja najdlhšia zahraničná cesta ako vodičky bola Bratislava - Schwechat. V Bruseli nešoférujem. Takže vtipkár nastavil GPS (ktorý podotýkam, neznášam) a išli sme. Poslušné podriadenie sa príkazom typu "...sa držte vpravo" nás bez veľkého blúdenia doviedlo do cieľa a prístroj som si nakoniec aj obľúbila.
Týždeň začal bohatou večerou so 4 chodmi a v tomto duchu sa odvíjal aj zvyšok pobytu. Prostredie bolo krásne, urobili sme si aj výlety po okolí, tu sú fotky:

No a teraz k tvorivej časti. Zišla sa nás tam zmes ľudí z rôznych kútov nielen Slovenska, rôzneho veku, s rôznymi umeleckými skúsenosťami (a predsudkami). Boli tam okrem začiatočníkov aj výtvarníci, ktorí maľujú desať-dvadsať rokov a majú vlastné galérie. Kládla som si otázku, čo sa tam chcú naučiť, ale pravdepodobne oni zmýšľali podobne o nás.
Teraz budem trochu kritická. Ak by som ja viedla kurz (akýkoľvek), najdôležitejšie pre mňa by bolo pomôcť žiakom nájsť k predmetu vzťah, aby kreslili /počítali/písali... s radosťou a aby dokázali do toho vložiť svoje srdce, inak o tvorbe ani nemá zmysel hovoriť. Zo začiatku aj bola snaha lektorky, ktorá ma osobnostne veľmi zaujala, ale potom akoby sa niečo stalo, akosi sa to vymklo a mnohí sme zostali bezradní, bez chuti a inšpirácie. Samozrejme nechcem hovoriť za všetkých a o každom. Neustále zdôrazňovanie lektora, že musíme kresliť rýchlo, technicky dokonale a využiť každú voľnú chvíľu, mi vyslovene nerobilo dobre. Ja predsa nemám ambície za týždeň sa stať maliarkou!
Niečo som si predsa len odniesla. Okrem rôznych techník práce som sa naučila, že akryl možno ľubovoľne pretierať. To som s obľubou praktizovala. Namaľovala som, pretrela - takto dokola. Nakoniec prišiel posledný deň a ja som nemala žiadny obraz. Ešte aj to posledné pretretie som odflákla. Ale div divúci, tento vlastne ani nezačatý obraz bez názvu skončil na vernisáži, ktorou bol pobyt ukončený. Dokonca som začula, ako jedna v ňom videla anjela, iná zase tvár a ja keď som sa zahľadela, tiež som v ňom zazrela - hlavu kamzíka ;-)
Najviac ma však mrzelo, že kamarátke Kate som sľúbila, že jej namaľujem rybu. Aj som si na tento účel vzala malé plátno pohľadnicového formátu, ktoré som sa však hanbila vytiahnuť, pretože uznávané boli len veľké rozmery. Posledný deň na balkóne som ale rybu predsa namaľovala:
Zhrniem. Som presvedčená, že úmysel usporiadateľov bol dobrý, nakoniec každému sa páčilo, účastníci odchádzali nadšení a s presvedčením, že prídu aj budúci rok. Pre mňa osobne bol tento pobyt hlavne skúsenosťou. Spoznala som niekoľko zaujímavých a inšpiratívnych ľudí, strávila pekný oddych s kamarátkou a zauvažovala, ako je to vlastne s tým umením a tvorivosťou vôbec...
Na záver moje obľúbené:
Alpy sú krásne, ale neubránim sa pocitu, že bezduché. Kam sa človek pozrie, tam nádherná, až pohľadnicovo sterilná scenéria. To Tatry majú predsa len trochu iné čaro!

12 komentárov:

  1. Nejenže sis užila, i fotky pěkné jsi stvořila:-))
    Ajka

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bad Gastein poznam len zo zimnej lyzovacky, ale v lete je, zda sa, rovnako krasny ..
    Neznasala si GPS ? to ja na tento pristroj nedam dopustit - bez neho uz ani na krok, najma v neznamom terene ...
    A zdala sa sa mi ta dievcina na obrazku nejaka znama ...po precitani tvojho pribehu je to jasne :-)
    Neviem, ci moja poznamka Ta vyprovokovala k napisaniu clanku, ale diky ,prijemne sa to citalo a iste este krajsie prezivalo !

    P.S. ta ryba je uzasna, len mi absolutne nesedi hlava na pravej strane - tusim vacsina obrazkov je naopak..normalne si neviem predstavit, ako si to malovala - no ale ja mam k malovaniu daleko

    P.P.S. Kedy si v Bratislave ? Stahujeme sa koncom jula ...
    Jana Z.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mas pravdu, co sa tyka neznameho terenu, ale ja mam rada cestne znacenia a to cakanie, kedy sa objavi (alebo aj nie) tabula...
      Zabudla som, ze ty Andrejku poznas..
      Jani, ty uz prichadzas nadobro? My budeme v BA v auguste, upresnim, az budem vediet.

      Odstrániť
  3. Krásná příroda, krásné fotky!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Neuveríš, tá ryba sa mi páči. Predsa sa tam na teba niečo nalepilo :-)
    Peter (frère)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pekný obrázok. Zaujímavo sa ti podarilo zobraziť morské dno.A rybka má veselú farbu. Margarétka F má radosť. Spomenula som si na tvoj článok o priatelstve z detstva. Aj ja som mala takú Katu. Ale už sa vôbec nestýkame. Milé, že vám to vydržalo až doteraz :)
    Biska

    OdpovedaťOdstrániť