nedeľa 28. apríla 2013

Manfredov autobus

Tak ako každý obrázok, kvet, zošit, každý obľúbený predmet majú svoj príbeh, tak aj recept na Marcipánovo - ananásový koláč, ktorý sa chystám uverejniť, ho má.
Už som písala o svojich dvoch kamarátkach - kolegyniach z gymnázia, kde som učila (tu), ale nezmienila som sa, že prvé roky s nami sedel v kabinete aj jeden učiteľ, teda muž. Mužov v školstve je ešte stále pomenej a musím povedať, že všetci, ktorých som za tie roky spoznala, boli výnimoční a neprehliadnuteľní (niektorí ako ozajstné karikatúry).
Manfred patril k tým obľúbeným - medzi žiakmi aj medzi kolegami. Učil matematiku a geografiu v bilingválnych triedach po nemecky, denne dochádzal z Viedne a svoju prácu miloval. Naučil sa dokonca hovoriť takou smiešnou slovenčinou. Bol mladý a obrovský, mal maličkú tenkú ženu a troch synov. Veľmi pekne o svojej rodine hovorieval. Doma vraj varil iba on.
Že bol vynikajúci kuchár, nás presvedčil neraz, keď na rôzne oslavy nosil všelijaké dobré veci, neskôr už aj s vytlačeným a rozmnoženým receptom (v nemčine). Jeden taký mám aj ja dodnes odložený. Len jeden, pretože vtedy som bola ešte mladučká a vareniu a pečeniu som vtedy veľkú pozornosť nevenovala. Keď poriadal poslednú - rozlúčkovú party, tak som sa náhodou zúčastnila a ako vtedy najprísnejšia vegetariánka som nemala do čoho ďobnúť. Všade samé mäso-údeniny. Jedine torta, ak sa ten koláč dal tak nazvať, ma mohla zachrániť. Mala tvar ako autobus (už to ma znechutilo) - obdĺžnik obliaty čokoládou, okná z ananásu... Niekto ho rozkrojil a prišlo ďalšie moje sklamanie. Žiadna náplň, žlté cesto akoby piškótové - veď to je obyčajná bábovka, povedala som si s opovrhnutím. No ale napriek všetkému som ochutnala. Neuveriteľné! Autobus prekonal všetky moje očakávania. Vzala som si recept a odvtedy som ho piekla už miliónkrát (aj keď nikdy nie ako autobus).
Manfreda som dvadsať rokov nevidela, ale nezabúdam sa naňho vždy spýtať kolegýň, ktoré sú s ním v kontakte. Na niektorých ľudí sa len tak nezabúda.
Dnes prinášam spomínaný recept (v slovenčine) a dúfam, že ak koláč/tortu/bábovku/autobus spravíte, budete rovnako milo prekvapení.

Na tortovú formu s priemerom 26 cm potrebujeme:
 
300 g marcipánu (alebo 120 g mandlí, 60 g práškového cukru, 60 g kryštálového cukru, 1 vajce)
175 g tuku
175 g cukru
2 kávové lyžičky vanilkového cukru
3 vajcia
300 g hladkej múky
2 kávové lyžičky prášku do pečiva
300 g ananásového kompótu

Poleva:
100 g čokolády
200 g masla

Postup:

Dno tortovej formy vyložíme papierom na pečenie. Rúru predhrejeme na 180 °C (teplovzdušnú na 160 °C, plynovú na stupeň 2-3).
Vymiešame do penista maslo a cukor, postupne pridávame vajcia a nakoniec nastrúhaný marcipán. Zmiešame múku a kypriaci prášok a vmiešame do masy. Nakoniec pridáme nadrobno pokrájaný ananás. Pár kúskov si môžeme odložiť na ozdobu. Cesto preložíme do pripravenej formy a povrch vyhladíme. Vložíme do rúry a upečieme dozlatista. Koláč by mal zostať vo vnútri vlhký, radšej ho častejšie skontrolujeme, aby veľmi nevyschol.
Na polevu roztopíme čokoládu s maslom alebo použijeme takú, na ktorú sme zvyknutí.

Poznámka:
Vtedy sa u nás pravý marcipán nedal len tak kúpiť. Vyrobili sme ho doma vyšľahaním prísad, uvedených v zátvorke.

1 komentár:

  1. pekne si to napisala..zaspominala som na tu rozlucku a veru mi je smutno ..kolac si nepamatam,ale Manfred je ozaj nezabudnutelny :-)

    OdpovedaťOdstrániť