pondelok 25. marca 2013

V ktoromže to sne

Vyšla som do svojej izby na poschodí. Bola som doma sama, čo mi nikdy nevadilo. Tentokrát ma však ovládol nedobrý pocit. Akoby tu bol ešte niekto. Podkrovná izba mala jedno malé okno, vysoké asi 30 cm. Čudné bolo, že som ním videla na chodník, a to nie zvrchu, ale rovno ľuďom do tváre. Počula som nejasnú vravu. Hovorili o mne, ale nerozumela som im. Zatiahla som žalúzie. Od strachu som nedokázala vyjsť z izby ani na potrebu. Bol to ten druh najhoršieho strachu, proti ktorému je človek bezmocný - strachu z neznáma.Musím zaspať! Keď sa zobudím na to, že mi treba, rozospatá už možno nič riešiť nebudem a pôjdem. Teraz len zaspať. Zavriem oči... 
 
Ako mi viečka padajú, budím sa - v inom sne. Žiadne podkrovie, okienko, strach... Je síce noc, ale ako to už v meste býva, žiadna tma. Známa izba, známa posteľ; hoci aj tú druhú som poznala dôverne. S úľavou vstávam, prejdem sa po byte. Cez okno skontrolujem ulicu - je prázdna a tichá. Líham si a uvažujem, čo sa dialo... A či sa tam ešte vrátim... A kam ma to tentokrát zaveje...

2 komentáre: