piatok 11. januára 2013

Zase jeden sen

Cnie sa mi, už nejaký ten čas. Snívalo sa mi o Tatrách.
Vigo nakladal kus mäsa do marinády v obrovskom hrnci vonku na snehu. Na niečo sme čakali, ale nik nevedel, na čo. Z domu vyšla Natália. Tvárila sa tajomne, ale krátky pážací strih vzadu na krku ju odhalil. Teplo ako na jar, jesenné lístie a zároveň sneh. Schádzali sme po visutom rebríku a oproti nám išla skupinka turistov. Viacerých som poznala, boli to starí zabudnutí známi. Pohybovali sa opatrne. Chvíľu sme sa na seba zahľadeli - každý už z iného brehu - a tvárili sa, že sa nepoznáme. Arig a Tama priniesli drevo. Bola som rada, že sem patrím.
Zobudila som sa o pol jedenástej - nezvyčajne oddýchnutá, pokojná a naplnená.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára