streda, 12. decembra 2012

Vianočné pečenie 2012

Na vianočné pečivo sa vždy teším, a to nielen na jeho konzumáciu. Už niekedy v októbri si začínam zhromažďovať recepty, vyberať, robiť rozpis čoho koľko, sedemdesiatkrát to ešte zmeniť... No proste baví ma to.
Nebolo inak ani tento rok. Navyše tu mám viac času, lepšiu trúbu, aj belgickú čokoládu... Spočiatku ma trápila len otázka, kto tie sladkosti zje, tú sa mi však podarilo úspešne ignorovať. Skutočné problémy sa objavili až pri samotnom pečení. Niektoré cesto bolo priveľmi lepkavé, iné zase lámavé, jedno striekané pečivo sa dokonca na plechu tak roztieklo, že vznikla jedna veľká placka. Nerozumiem tomu. Pravdepodobne je to surovinami. Tu predávajú napríklad väčšie vajcia, múka je len jedna, žiadne že hladká, polohrubá, o hrubej môžem len snívať alebo voziť zo Slovenska, práškový cukor majú len v malom balení, iba na posypanie a pod.
Nakoniec ale sa mi predsa len niečo podarilo. Nič svetoborné ani prekvapivé, ako som si od toho na začiatku sľubovala. Vybrala som na ukážku:
  1. Vanilkové rožky
  2. Mrkvové mesiačiky
  3. Alpské kolieska
  4. Medvedie labky
  5. Brusnicové tyčinky
  6. Guľky
  7. Alfajores
  8. Zlepované škoricové srdiečka
  9. Linecké pečivo
  10. Voňavé trojuholníky
Rozhodla som sa, že nakoľko moje pečenie dopadlo ako dopadlo, uverejním len dva recepty:

Zlepované škoricové srdiečka

Cesto:
150 g múky
140 g masla
100 g drvených sušienok
70 g cukru
2 žĺtky
1 lyžička škorice

Náplň:
100 g masla
50 g práškového cukru
50 g vanilkového cukru
1 žĺtok
1 dl mléka
1 lyžička vanilkového pudingového prášku
1 lyžička škorice
1/2 lyžičky instantnej kávy

Dokončenie:
tmavá čokoláda
orechy vlašské alebo pekanové

Do misy nasypeme múku, cukor, tri štvrtiny drvených sušienok a škoricu, pridáme zmäknuté maslo, žĺtka a vypracujeme hladké cesto, ktoré necháme v chlade odležať asi hodinu. Cesto rozvaľkáme, vykrajujeme kolieska, preložíme na plech vyložený papierom na pečenie, vložíme do trúby vyhriatej na 150 °C a upečieme.
Pudingový prášok rozmiešáme v troche mlieka. Zvyšné mlieko zmiešame so škoricou a kávou, privedieme k varu, pridáme rozmiešaný pudingový prášok, odstavíme a necháme vychladnúť.
Zmäknuté maslo utrieme so žĺtkom a oboma druhmi cukru a po častiach zašľaháme vychladnutý pudingový krém. Kolieska zlepíme pripraveným krémom. Nakoniec ich namočíme do rozpustenej čokolády a posypeme mandľami.

Voňavé trojuholníky

125 g masla
250 g hladkej múky
75 g mletých lieskovcov
150 g hnedého cukru
1 lyžičiek mletého anízu
1 lyžičiek mletého zázvoru
1 lyžičiek mletého koriandra
1 lyžičiek mletej škorice
štipka soli
2 vajcia
čokoládová poleva
miešané drobné kandizované ovocie

Maslo zmiešame s múkou, lieskovcami, cukrom, korením a soľou. Pridáme vajíčka a spracujeme na hladké cesto. Zabalíme ho do fólie a dáme na 2 hodiny do chladničky. Cesto vyvaľkáme na asi 8 mm vrstvu. Plech si vyložíme papierom na pečenie a z cesta vykrajujeme trojuholníky, ktoré naň ukladáme v menších rozostupoch. Po upečení necháme chvíľu vychladnúť na plechu a potom hneď preložíme na mriežku a vychladnuté namáčame do polevy a nakoniec posypeme kandizovaným ovocím.

Úplne najlepšie však boli perníčky podľa receptu na blogu Laskominy od Maryny, o čom svedčí aj fakt, že už sa zjedli.

pondelok, 10. decembra 2012

Belgický (ne)vkus

Vianočný strom na Grand Place v Bruseli. Čo poviete? Ale pozor, to nie je len kostra, to už je hotové!
V noci svieti rôznymi farbami! Možno je to aj pekné...

streda, 5. decembra 2012

Stromčeky radšej živé

Keď som pred štvrťstoročím zhliadla film o chove hydiny, prestala som jesť mäso. Nebolo to síce pre mňa nejaké odriekanie, nikdy som ho vlastne ani nemala rada, ale tie obrazy úbohých tvorov v kuracích koncentrákoch vidím pred sebou ešte aj dnes.

 
Včera sa mi naskytol podobný výjav. Išla som okolo priestranstva, vyhradeného na predaj vianočných stromčekov. Práve prišlo plne naložené, špeciálne nákladné auto s vlečkou a ja som bola svedkom vykladania. Išlo im to naozaj od ruky, mali skúsenosťami vypracovaný systém. Ja som zastala, chcela som sa potešiť vianočnou atmosférou. Čo som uvidela, malo však opačný efekt.
Auto plné živých bytostí, zviazaných do akejsi siete, jedna tesne vedľa druhej, ledva dýchali. Potom prišiel chlapík, postupne ich zhadzoval z korby, každá dopadla na zem a zachvela sa. Ležala tam, až kým ju ďalší z tímu neuchopil za vlasy a ťahal na určené miesto. Chcelo sa mi kričať, tak som radšej odvrátila zrak.

V tej chvíli som vedela, že jedličku na Vianoce už mať doma nikdy nebudem.

pondelok, 3. decembra 2012

Srdce mi však zostalo

Včera bol v Bruseli prvý snežný deň. Keď som ráno pozrela von oknom, skoro som neverila. Dokonca niekto pokreslil prstom naše auto. Aj s podpisom: K.
Keďže tým autom jazdí iba vtipkár, už som chcela podozrievať: Katarína? Kristína? Karolína? Sneh sa ale topil a topil... a o chvíľu z auta všetko stieklo... 

Čo je to večnosť a kde je nekonečno?

Prednedávnom som uverejnila anketu. Mala som vtedy chuť podeliť sa o zaujímavosti z matematiky a chcela som proste vedieť, či to bude niekto aj čítať. Veľa som sa však nedozvedela, lebo odpovedali len traja, medzi ktorými som bola aj ja. Jedna odpoveď bola dokonca záporná! Aj tak som sa rozhodla, že sa sem-tam (nebojte sa, nebude to veľmi často) pokúsim ukázať vám niečo z tajomstiev matematiky. Pre mnohých z vás to určite ani žiadne novinky nebudú.
Čo je to večnosť a kde je nekonečno? Takto sa začína jedna moja báseň. Aj môj prvý príspevok sa týka nekonečna. Ako inak? Nič v tomto svete nefascinuje viac ako nekonečno.
Týmto nesmierne zaujímavým a bohatým svetom sa zoaberal nemecký matematik Georg Cantor (1845-1918), ktorý navrhol úplne nový koncept nekonečna. Jeho základným nástrojom bol pojem množiny.
Dovtedy uvažovali matematici o nekonečne len ako o neexistencii konca. Cantor sa však nepotreboval dostávať až na koniec. S číslami pracoval ako s vecami a aritmetické operácie nepoužíval. Toto mi je sympatické, pretože, ako som už spomínala, s počítaním mám problém. Cantor sa zaoberal tým, či je možné spočítať prvky tej-ktorej množiny. Či je to vôbec možné, nie koľko ich má naozaj. Takéto spočítateľné množiny nazval kardinálne. Potom ich porovnával. Niečo v zmysle nejde o to, akí sme bohatí, ale kto má viac. Aby mohol narábať aj s nekonečnými množinami, musel však uvažovať jednoducho - ako ten, kto nevie počítať.

Napríklad taká Snehulienka bola síce veľmi múdra, ale predpokladajme, že predsa len voľnom čase sa matematike nevenovala. Ako mohla skontrolovať, či sa všetci trpaslíci vrátili z pochôdzky? Každý mal svoj hrnček, a tak stačilo navariť čaj, pri príchode im pohár vložiť do rúk a keď žiaden nezostal, všetci boli spokojní. Množina trpaslíkov a množina hrnčekov mala rovnaký počet prvkov. Bez použitia čísel a znalosti matematiky Snehulienka využila tzv. jedno-jednoznačný vzťah.

Rovnaká metóda sa dá uplatniť aj pri úvahách o nekonečných množinách. Skúsme.
Nikto nepochybuje, že nepárnych čísiel je rovnako veľa ako párnych. Vieme aj to, že celok je väčší ako jeho časti. A teraz pozor! Podľa všetkého by sme mohli tvrdiť, že všetkých celých čísel je viac ako párnych (dokonca dvakrát toľko). Prišiel však Cantor, aby nás spochybnil a túto doteraz samozrejmú vec nám vyvrátil. Každému celému číslu priradil jeho dvojnásobok, našiel teda jedno-jednoznačný vzťah medzi množinou celých a množinou párnych čísel. Dospel tým k prekvapujúcemu uzáveru, že celých čísel je rovnaký počet ako párnych. Ani sám Cantor svojim výsledkom nejaký čas nemohol uveriť. Najmä keď dokázal ešte čudnejšie veci. Napríklad, že úsečka má toľko isto bodov ako celá priamka. Dokonca je to tak, že úsečka má toľko isto bodov ako celá rovina alebo celý trojrozmerný priestor. Napísal : „Vidím to, ale neverím tomu.“

Tieto zaujímavé skutočnosti sa nám zídu pri úvahách a riešení nasledujúcej úlohy s názvom Hotel nekonečno, ktorú prvýkrát sformuloval matematik David Hilbert (1862-1943): 

Hotel Nekonečno nie je veru obyčajný hotel. Jedného dňa nastúpil do služby Pavol, ktorému stále vŕtalo v hlave, prečo majiteľ vyžaduje od svojich zamestnancov znalosti o nekonečne, nekonečných a kardinálnych množinách.
Hotel mal nekonečne veľa izieb, a tak si myslel, že ubytovať nových hostí nebude nijaký problém. Po prvej službe bol však veľmi rád, že o nekonečne toľko vedel.
Kolegyňa, ktorú Pavol striedal, mu povedala, že je obsadených nekonečne veľa izieb. Hneď po jej odchode prišiel do hotela nový hosť s rezerváciou. Pavol sa mal rozhodnúť, ktorú izbu mu dá. Chvíľu premýšľal a potom presťahoval každého ubytovaného do izby s číslom o jednotku vyšším, ako mal pôvodne, a tak mohol nového hosťa ubytovať v izbe číslo 1.
Pavol si vydýchol, že problém zvládol. Práve vtedy však prišiel autobus s nekonečným počtom hostí. Akým spôsobom ich ubytoval?

Ak ste vydržali čítať až potiaľto, odpoveď už iste poznáte. Ak nie, pomôže vám obrázok. Päť hostí súhlasilo s odhalením totožnosti, ostatní sú utajení: