utorok, 26. júna 2012

Čo som si na leto predsavzala

Ako som už v minulom príspevku spomínala, mala som pôvodne v pláne písať o niečom inom. Začala som obšírne popisovať svoje zoznamy a cieľom pritom bolo dať si na leto pár predsavzatí. Možno sa mi do nich až tak nechcelo, že podvedome som im ani nedala priestor. Je však už najvyšší čas! Niekde som čítala, že keď sa človek o niečom pevne rozhodne, je dobré zverejniť svoj úmysel, potom už niet cesty späť. Týkalo sa to síce chudnutia, ale vravím si, že prečo by táto rada nemala širšiu platnosť?
Všetko sa začalo tým, že som si kúpila nový mobil. Presnejšie smartfón Samsung Galaxy Y Duos S6102. To je on:


Nikdy som si nemyslela, že podľahnem niečomu, čím som doteraz u svojich najbližších opovrhovala, niečomu tak prízemnému ako neustále nastavovanie a sledovanie činnosti svojej novej hračky. Tamagoči pre dospelých. Mojou vášňou sa stal Google Play, čiže kadejaké aplikácie, ktoré objavujem, inštalujem a následne mažem. Samozrejme okrem toho si naďalej na notebooku čítam príspevky svojich obľúbených blogov, sem-tam nejaké komentáre napíšem a vždy sa niečo vyskytne, čo treba nájsť na internete. Nie je žiadnym tajomstvom, že pri týchto činnostiach sa čas neuveriteľne zrýchli, až človek stráca kontrolu. Prejde hodina, deň, život...
Moje zoznamy prác stoja nedotknuté, knihy neotvorené, na šijací stroj padá prach... Na neurčito bolo presunuté vysávanie, riad, kvety a ešte všeličo - inak dosť akútne.
Tu musím povedať, čo som doteraz zahmlievala: v Belgicku síce zamestnaná nie som, ale neznamená to, že nič nerobím. Od júla by v organizácii môjho času mali nastať určité zmeny, toho len pre seba budem mať ešte menej (asi naďalej zahmlievam), tak by som nechcela, aby mi ako voda pretiekol medzi prstami...
Nemám úmysel naplánovať si hodinu po hodine, ale tu je niekoľko bodov, ktoré by som chcela dodržať:
1. Budem skoro vstávať, aby som všetko stihla v pokoji, zacvičím si a raňajkovať budem čo najneskôr.
2. Veľa času by som rada strávila vonku, a to hlavne sama. Budem chodiť do parku, môžem tam napríklad čítať, písať alebo len tak pozorovať okolie.
3. Každý deň sa trochu pozriem do francúzštiny - aspoň na pol hodiny. Do konca leta si všetko zopakujem a čo neviem, sa doučím. Môžem si založiť nejaký pekný zošit a urobiť si prehľad.
4. Keď moja vymyslená "pracovná doba" skončí, osprchujem sa - mám skúsenosť, že sprcha vždy niečo prehodí, oddelí.
5.  PC záležitostiam sa po 21. hodine už nebudem venovať.
6.  Pred spaním si vždy niečo neelektronické prečítam.
7.  Aspoň raz za týždeň by som sa chcela zaoberať šitím.

Našlo by sa ešte niekoľko bodov, ale treba si dávať reálne ciele, tak zostávam len pri siedmych.

piatok, 22. júna 2012

Napísané = napoly hotové



Mám rada zoznamy. Hlavne zoznamy, ktoré si píšem sama. Okrem bežných nákupných si zapisujem, čo treba priniesť z Bratislavy do Bruselu a naopak, mám napríklad aj zoznam šijacích strojov, z ktorých si raz niektorý kúpim, zoznam nápadov, ktoré raz zrealizujem, zoznam kníh, ktoré chcem prečítať, filmov, ktoré si chcem pozrieť a podobne.
K dokonalosti som takmer doviedla moje zoznamy činností, ktoré mám urobiť, teda akýsi To do list. Úlohy v ňom sú rozdelené na krátkodobé, čiže čo musím okamžite (odložiť vyžehlenú bielizeň, umyť riad, nalakovať nechty...), dlhodobejšie - čo by som mala, ale nemusí to byť hneď (presadiť kvety, prišiť gombík, poriadok v skrini...) a perspektívne - čo by som chcela spraviť v presnejšie nedefinovanej budúcnosti (ušiť desiatky až stovky látkových zvieratiek, naučiť sa háčkovať, navštíviť južné Francúzsko...). 
Tie krátkodobé úlohy píšem na hocijaké zdrapy, lebo ich obsah sa mení z chvíle na chvíľu, neoplatí sa kvôli nim zapínať počítač a musím ich mať stále na očiach. Dokonca keď vykonám niečo mimo zoznamu, dodatočne to zapíšem a následne vyškrtnem. Lebo o to vlastne ide, o ten síce len okamžitý, ale intenzívny pocit víťazstva pri škrtaní. Toto robím farebnou ceruzkou.
Druhou skupinou úloh sa zaoberá aj všetkým známy Šťastný blog, ktorý ma aj k napísaniu tohto rozboru inšpiroval. Naliehavosť niektorého bodu ma občas prinúti presunúť ho do prvej skupiny a keď mám zase slabú chvíľku, omilostím sa, zoznam prepíšem a určitý bod sa tam vôbec neobjaví.
Moja najobľúbenejšia kategória je skupina číslo tri. Sú to moje tajné aj verejné sny, sú to jednoduché úlohy, ktoré by sa dali spraviť hneď, ale aj také, ktoré vyžadujú roky príprav. Sú to činnosti, ktoré navonok nie sú dôležité a preto ich aj odkladám. Pre dušu je to ale presne naopak, teší sa práve na ne... A tak mi robí radosť aj samotné čítanie zoznamu.
K tomu, prečo som sa tak obšírne zamyslela, som sa nakoniec ani nedostala. Ale povedzme si úprimne, nestalo sa to prvýkrát, však? 
Predsa len by ma zaujímalo, ako sú na tom iní.
A vy? Píšete si zoznamy? Aké? A kam?

streda, 20. júna 2012

Zachráňte banány

Je známe, že banány sa v krajine pôvodu jedia, až keď sa na nich objavia hnedé škvrny. Takéto kúsky ja už považujem za prezreté. Preto som už dávno hľadala spôsob, ako ich využiť, aby to, čo vznikne, bolo zároveň aj dobré.
Vynikajúcu " z núdze cnosť " som objavila včera a prekvapilo ma, že to bolo na stránke varecha.sk. Pomenovali ho Zvláštny banánový koláčik a na neveľmi vábnom obrázku mal tvar srdca. Rozhodla som sa teda, že ho napodobním a konečne použijem ikeovskú formu, ktorú som si raz dávno kúpila v ošiali, že budem piecť koláče na objednávku. Inak takéto všelijaké tvary tôrt nemám rada, pretože potom neviem, ako ich krájať.


Poďme teda k receptu, ktorý som jemne upravila.

Použila som:

Svetlá zmes:
120 g rozmixovaných kukuričných lupienkov
120 g pomletých lieskových orieškov (kto chce, môže ich najskôr opražiť a ošúpať)
 2 lyžičky prášku do pečiva

Banánová zmes:
2 veľké zrelé banány
2 vajcia
2 lyžice medu

Čokoládová zmes: 
80 g rozmixovaných čokoládových cereálií
biely jogurt (150 g)
1 lyžička vanilkového extraktu
1/2 lyžičky mletej škorice
100 g mliečnej čokolády, roztopenej nad parou

2 lyžice nutelly na povrch

Postup:

Banánovú zmes rozmixujeme a zmiešame so svetlou zmesou. 3 kopcovité lyžice tejto kaše preložíme do čokoládovej zmesi a zvyšok rozotrieme do vymastenej alebo papierom vyloženej formy. Obohatenú čokoládovú zmes premiešame, prípadne zriedime mliekom a navrstvíme na kašu vo forme. Pečieme 40-45 minút v rúre vyhriatej na 170°C. Po vychladnutí potrieme vrstvou nutelly alebo čokoládovou polevou.

Poznámka:

Ak by vám napadlo, že prečo vrstvy, z ktorých sa koláč skladá, nie sú farebne viac odlišné, odpoveď existuje. Recept som neprečítala dosť pozorne a omylom som kukuričné lupienky rozmixovala spolu s čokoládovými cereáliami :-o .  Občas si vravím, že aj v živote by mala byť možnosť zvoliť tlačítko krok späť.
Nutella na povrchu nie je vôbec pekná, asi by som ju buď posypala orieškami alebo použila jednoducho normálnu polevu. Tentokrát však nešlo o žiadnu katastrofu, koláč bol i tak výborný.

Ak by ste ho išli robiť, tak dobrú chuť!



pondelok, 18. júna 2012

Nové Kickersky

Dnes niečo veselšie: kúpila som si topánky.


Keď boli dievčatá malé, nosili oblečenie výhradne doma ušité. Bavilo ma to, avšak toto obdobie trvalo krátko - len dovtedy, kým nezačali presadzovať vlastný vkus. Topánky sa doma vyrobiť nedali, preto mám k nim zvláštnu úctu a keď mi nejaké naozaj padnú do oka, nezáleží ani na cene, ani či ich vlastne až tak potrebujem, či mi hneď premoknú a či ich mám k čomu nosiť.
Tak teda - kúpila som si topánky. Ak to zhrniem, tak 1.) drahé boli dosť, ale 2.) nemám čo nosiť, 3.) pravdepodobne sú premokavé, 4.) niečo sa k nim nájde. Čo je ale v tomto prípade najdôležitejšie? Akoby boli navrhnuté vyslovene pre mňa. A všimnite si tie detaily (prešívanie, vnútro, šnúrky a podrážku)!



piatok, 15. júna 2012

O obliekaní druhýkrát

Nedávno som písala pár slov na adresu módnych blogov (O móde a obyčajných) a vtedy som sa ešte veľmi pokojne, lebo mňa vie máločo rozčúliť, zastávala tých nič netušiacich, ktorí sa právom či neprávom stali terčom kritiky. Aby som však bola adresnejšia, hovorím o blogu Módní peklo, ktorý, treba podotknúť, patrí medzi moje obľúbené.
Čo ma tentokrát ozaj vytáča (možno mám len zlú náladu), sú komentáre - takmer navlas rovnaké, jeden akoby podporil negativitu toho druhého, hotová davová psychóza, hon na čarodejnice... Autorka kritizuje uniformitu rifle-tenisky-športová bunda, ale to je jedno.
Vravím si: nie je toho už dosť? Stovky komentárov, z ktorých mi je úzko: ako hrozne tie ženy vyzerajú, prečo si neoblečú radšej to alebo ono... Každý dá samozrejme seba za príklad, ako sa dá aj za nepriaznivého počasia vkusne obliecť, čo by žena mala nosiť, aby bola príťažlivá atď. atď...
Ľudia, preboha! Je to naozaj také dôležité? Myslíte, že skutočne všetkým ženám ide o to, aby vyzerali sexi? Kto by vlastne mal byť spokojný, keby boli úhľadné, ale necítili by sa v tých silonkách a sukni dobre? Prečo treba v niekom vyvolávať pocit, že by mal byť iný, ako je, prečo treba komukoľvek čokoľvek vnucovať, i keď v tomto prípade nie až tak priamo? Je vari na svete málo nátlaku a neslobody, že sa musí vnášať aj do šatníka?
A ešte dve veci:
1. Myslím si, že ako sa kto oblieka, nie je len vec vkusu a peňazí, ale aj povahy a niečoho veľmi osobného.
2. V Belgicku možno preto, že je tu taká rozmanitosť, ako kto vyjde na ulicu, nikto nerieši.

sobota, 2. júna 2012

Brownies s pistáciami

Pečenie môže mať rôzny dôvod. Pečieme na objednávku, z nudy, na spestrenie stola, pri nejakej príležitosti, niekomu pre radosť alebo jednoducho máme chuť na výsledný produkt. Spoločný menovateľ je však ten, že pečenie nám robí radosť. Dôvod sa už nejaký vždy nájde. Jedným z mojich tentokrát bolo, že som si kúpila niekoľko veľmi sympatických tematických kuchárskych kníh, potrebovala som okamžite niečo vyskúšať a ak by nestačilo, viac sa dozviete tu. Príbeh ešte dopĺňam o informáciu:
môj skvelý manžel zabudol koláč doma.

Recept je z tejto knižky:

Na koláč veľkosti 20x20 cm potrebujeme:

3 vajcia
150 g masla
200 g čokolády na varenie
150 g solených pistácií
70 g múky
150 g práškového cukru

Suroviny na povrch koláča:

50 g masla
50 g nesolených pistácií
50 g cukru
60 g sladenej práškovej čokolády
2 lyžice mlieka alebo sladkej smotany

Postup:

1. Čokoládu s maslom roztopíme nad parou, pridáme vajcia, ktoré sme trochu vyšľahali s cukrom, potom múku a nahrubo posekané solené pistácie. Ja som solené nemala, tak som použila nesolené, ktoré som zmiešala s 1 lyžičkou soli. Pečieme 20 - 25 minút v rúre vyhriatej na 150°C. Brownie musí byť znútra ešte mäkký, akoby nedopečený. Po vybratí ho necháme úplne vychladnúť, až potom ho vyberieme z formy.
2. Medzitým v panvici roztopíme cukor, pridáme opäť nahrubo posekané, ale tentokrát naozaj nesolené pistácie (hoci si myslím, že je to jedno) a necháme skaramelizovať. Zmes vylejeme na mastný papier a necháme stuhnúť. Potom pomocou igelitového vrecka a valčeka túto hmotu rozdrvíme na malé kúsky. Ja som tento krok nemusela robiť, lebo pistácie sa cukrom úplne obalili a už na panvici vznikla sypká karamelová zmes; vylievať som nemala čo.
3. Na polevu roztopíme maslo, pridáme práškovú čokoládu, mlieko a zohrievame, kým nevznikne hladká hmota. Polejeme ňou brownie a posypeme skaramelizovanými pistáciami. Necháme asi hodinu tuhnúť.
 

 
V knižke radia podávať s marhuľovou omáčkou, ktorú pripravíme takto:

150 ml vody so 70 g cukru varíme 3 minúty na miernom ohni. Pridáme 300 g marhúľ, varíme ďalších 7 minút a rozmixujeme.

Dobrú chuť!

Parlez-vous français...anglais...néerlandais?

Zase som piekla. Poďme však po poriadku, že pre koho a prečo.

V stredu som navštívila svojho muža v práci, lebo sme sa dohodli, že pôjdeme spolu na obed. Keď mi však otvoril dvere pracovne, myslela som, že sa mi sníva alebo že došlo k omylu. V miestnosti oslava, asi 14 cudzích ľudí... Bola som všetkým predstavená a po zazvonení akéhosi telefónu nechaná tam. Nebolo by na tom nič strašné, možno skôr zaujímavé, keby sa scénka odohrala na Slovensku. Ale v Belgicku?! Dalo sa čakať, že skôr či neskôr k podobnému stretnutiu dôjde, ale myslela som, že to bude skôr neskôr. Už som si chystala prejav, ktorý na túto tému doma prednesiem. Toto nezostane bez odozvy! Prečo vlastne mi nebolo povedané o tejto spoločnosti? Samozrejme, že by som neprišla! 

Úrovni mojej francúzštiny sa zatiaľ hovorí débutant. Vždy keď na to príde, ústretoví ľudia sa mi snažia ponúknuť širokú škálu možností, v akom inom jazyku by sme snáď mohli spolu komunikovať, lenže prienikom našich schopností v tejto oblasti býva obvykle prázdna množina.
Boli to veľmi milí spolupracovníci, pochválili mi koláče, ktoré som minule napiekla, vraj môžem častejšie a ponúkli pravú španielsku šunku (len tak mimochodom, asi 23 rokov som mäso nejedla). Aby som sa tam necítila opustená, kládli mi rôzne jednoduché otázky, hoci ja by som im v tomto prípade nezáujem vôbec nezazlievala. Hlavne ale boli trpezliví, kým som sformulovala svoje ešte jednoduchšie odpovede.

Po 2 pohárikoch vína nalačno (úplný abstinent teda nie som, ale alkohol skoro vôbec nepijem) som dve otázky úplne dobrovoľne položila aj ja, a to, že ako sa dieťatko volá a ako je staré :-/
Potom sme išli na ten plánovaný obed a ja som napokon bola rada, že som prehovorila cudzou rečou mimo školy;  hoci ma opravovali, hoci polovici som nerozumela a možno som aj odpovedala na niečo iné, ako sa pýtali. Tak je to teda. Preto som tým chlapcom napiekla brownies. S pistáciami.

Tak som sa ale rozpísala, že recept až nabudúce.

piatok, 1. júna 2012

Aj Ester sa čudovala

Mám rada kaktusy a sukulenty vôbec. Nikdy mi však žiadny nekvitol. Až teraz - na jedenom celkom malom kaktusíku sa zrazu objavili púčiky a pozrime sa: rozkvitli! A ako vedeli, že kvety mám najradšej biele?