streda 5. decembra 2012

Stromčeky radšej živé

Keď som pred štvrťstoročím zhliadla film o chove hydiny, prestala som jesť mäso. Nebolo to síce pre mňa nejaké odriekanie, nikdy som ho vlastne ani nemala rada, ale tie obrazy úbohých tvorov v kuracích koncentrákoch vidím pred sebou ešte aj dnes.

 
Včera sa mi naskytol podobný výjav. Išla som okolo priestranstva, vyhradeného na predaj vianočných stromčekov. Práve prišlo plne naložené, špeciálne nákladné auto s vlečkou a ja som bola svedkom vykladania. Išlo im to naozaj od ruky, mali skúsenosťami vypracovaný systém. Ja som zastala, chcela som sa potešiť vianočnou atmosférou. Čo som uvidela, malo však opačný efekt.
Auto plné živých bytostí, zviazaných do akejsi siete, jedna tesne vedľa druhej, ledva dýchali. Potom prišiel chlapík, postupne ich zhadzoval z korby, každá dopadla na zem a zachvela sa. Ležala tam, až kým ju ďalší z tímu neuchopil za vlasy a ťahal na určené miesto. Chcelo sa mi kričať, tak som radšej odvrátila zrak.

V tej chvíli som vedela, že jedličku na Vianoce už mať doma nikdy nebudem.

4 komentáre:

  1. My máme umeláčik už niekoľko rokov. A aj keď krásne nevonia, veľmi som si ho obľúbila. Tá vianočná atmosféra je predsa v srdciach náš všetkých...nie v pravom stromčeku z trhoviska.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj my mávame umelý, no občas sa mi zažiadalo "ozajstného". Pekne však vytiahnem ten starý, veď je to presne, ako píšeš...

      Odstrániť
  2. Mám velmi ráda stromy, všech druhů a velkostí, když vidím kácet strom bolí mě u srdce,a je to pro mě jako konec jednoho života. Už jsem zachránila hodně stromčích životů, tak napřiklad Ikea prodávala živé stromečky s kořeny, několik let jsem je kupovala dávala do květináče a po svátcích opět vysadila do přírody, nyní už bohužel nemám tu možnost kam je vysadit, tak také já má svůj oblíbený umělý stromek...:-)

    OdpovedaťOdstrániť