pondelok 26. novembra 2012

Poznáte labute?

Leteli tak nízko, že špičkami obrovských krídel čerili vodu. Leteli neúnavne, zachovajúc si výšku a rýchlosť. Ako stíhačky v spomalenom filme. Ich mohutný hlas roztriasol posledné suché listy na stromoch a niečo aj v mojom vnútri.


Doteraz som ich vnímala len ako vyrastené škaredé káčatká, ako krehké tvory, mrznúce v zime na jazerách alebo ako limonádu na svadobných oznámeniach. Biele zahnuté dlhé krky!

Dnes som ich ale uvidela inak. Kráčali vedľa mňa, siahajúc mi skoro po ramená. Zrak mi padol na velikánske čierne nohy s blanami. Mala som rešpekt.

Niečo ich vyrušilo a ony zamávali krídlami. Hlučne sa dvihli, zacítila som jemný vietor na tvári a o chvíľu zostalo ťažké ticho. Len vlny na hladine si pamätali.

2 komentáre:

  1. Krásné!!!

    A máš pravdu - na souši a zblízka budí labutě opravdu respekt...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Áno, je to iné ako vidieť ich dokonalú vznešenosť v diaľke. Úplne iné...

    OdpovedaťOdstrániť