štvrtok 22. novembra 2012

Desať bodov, ako si nepokaziť radosť z darčekov

Čoskoro sú Vianoce.  A darčeky... Práve o nich je tento príspevok.
Niekto ich miluje, niekto sa tvári, že nie. Niekde je zvyk, že si na Vianoce darčeky vôbec nedávajú, inde by sa Štedrý večer bez nich ani nerátal.
Ja mám darčeky veľmi rada. Vždy na druhý deň hneď ráno ich utekám skontrolovať. Niekedy si taký ten vysnívaný beriem k posteli, aby keď sa v noci prebudím, mala som ho hneď na dosah.
Včera vtipkár so svojou mamou uvažovali, že by bolo dobré zaviesť, aby sme si pod stromček dali len po jednom darčeku. Za mňa nerozhodli, lebo vraj ja to mám inak. Na jednej strane si vážim, že rešpektovali moju inakosť, ale v tomto prípade sa s potešením prispôsobím. Pomýliť sa takto môžem najviac jedenkrát. Nikdy totiž neviem, čo by sa zišlo dospelému synovi (ku ktorému som prišla len nedávno) a po čom túžia rodičia, ktorí majú už nemálo nažité.
Pamätám si vo svojom živote toľko zbytočných, absurdných, nevkusných darov! Na druhej strane, keď si práve na ne spomeniem, zachváti ma neha, ako si tí darcovia dali záležať a chceli niečo hodnotné, praktické a mne primerané, teda zvláštne. Netrafili sa...
Napríklad rodičia v čase, keď už pochopili, že oblečenie si radšej vyberám sama, mi kúpili encyklopédiu matematiky. Malo to jedinú chybu - nepozreli sa, či náhodou jednu už nemám.
Od bývalého ( M., ak to čítaš, prosím prepáč, že ťa spomínam :-) ) som dostávala obvykle to, čo by sám chcel dostať - nejaké múdre knihy, vážnu hudbu... Dodnes neviem, či ma chcel takto nenápadne dovzdelávať... alebo to bolo inak?
Prvé miesto v nezmyselných daroch však u mňa vyhráva rozoberateľný umelohmotný, niečo ako kadernícky vozík (pre mňa!), podobný tomu na obrázku, ale - cyklámenový! Vraj na ukladanie všeličoho. Využitie ale predsa len našiel. Dievčatá boli ešte malé a stavali z neho v detskej izbe domčeky pre barbie.
Samozrejme ani ja som sa nevyhla darovaniu niečoho, čo vyvolalo minimálne rozpačitý úsmev. Od dievčat som sa dočkala aj vety: "Mami, a toto je čo?", ktorej tón bol jednoznačný. Zasmiali sme sa.

Aby som to celé zhrnula, dovoľte teraz poskytnúť vám niekoľko rád, týkajúcich sa darčekov, a to nielen vianočných:
  1. Keď chcete niekoho obdarovať, urobte to hneď. Nečakajte na Vianoce, narodeniny či vhodnú príležitosť. Mohla by vás prejsť chuť. Rozhodne neuvažujte, čo si dotyčný pomyslí.
  2. Keď má niekto sviatok a vy na darček nemáte náladu, nesilte sa. Niečo narýchlo a nasilu vymyslené je obvykle poznať.
  3. Dar vyberajte podľa toho, k čomu má kto vzťah a nie, čo sa páči vám. Keď zbiera sadrové figúrky, pokojne mu ich doprajte a nevnucujte iné, "hodnotnejšie".
  4. Keď niekto raz nemá rád jablká, ani to najčervenšie v zlatom obale ho nepoteší. Hlavne žena ocení, keď si všimnete, že sa jej páčia biele kvety, červené kabelky a pruhované tričká.
  5. Nepýtajte sa, či si zaslúžite. Darčeky nie sú vyznamenania.
  6. Nech vás netrápi, že ste od niekoho dostali diamantový náhrdelník a vy mu dávate len papuče a naopak. Hodnota darčekov je v inom.
  7. Ak ste dostali niečo, čo sa vám nepáči, nepreháňajte to s pretvárkou. Mohli by ste nabudúce dostať to isté v béžovom (veď naposledy ste mali takú radosť).
  8. Stane sa, že na obdarovanom uvidíte, že ste trafili vedľa. Prežite to.
  9. Nikdy sa nepýtajte, že kde je napríklad tá vázička, ktorú od vás dostali vlani.
  10. Ak zistíte, že niekto váš darček ďalej daroval, tešte sa. Nebol márny!
Ak máte iné skúsenosti, ideály a názory, konajte, ako myslíte. Ja by som tiež nezniesla, keby mi niekto takto dával rozumy. Ešte k tomu v bodoch!

5 komentárov:

  1. Ahoj Zdeni, vidím, že si nočná sova,ako aj ja...
    Veľmi sa mi páči tvoj príspevok- pobavila si ma o polnoci a rozosmiala.Súhlasím so všetkými bodmi... Ja ako aj ty darčeky milujem a nielen na Vianoce. A mám rada originálne! Nech si len potrápi darca svoju hlavičku! Občas mi je ale ľúto, keď ja dávam darček,vytrápim sa s jeho hľadaním a niekto radosť nevie prejaviť. No, ľudia sme rôzni... Pozdravujem.
    Marta♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Raz nočná sova, inokedy ranné vtáča...
      Ďakujem a želám, aby tí najbližšie obdarovaní sa tešili a bolo to na nich aj poznať :-)

      Odstrániť
  2. Bod 10 je super, nebudem mat nabuduce vycitky svedomia, ked posuniem nieco, co je sice pekne, ale vobec nie podla mojho vkusu.
    panda

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podľa mňa každá jedna vec už pri svojom vzniku vie, komu je určená. Len my ľudia ich niekedy zle umiestnime. Tak prečo to neskúsiť napraviť a posunúť ďalej, nie?

      Odstrániť
  3. Výborný článok!!! Ale do kolien ma dostal bod číslo 9. Snažím sa spomenúť si na všetky darčeky, čo som komu dala a asi začnem pátrať, kdeže ich umiestnili...a či ich neschovali na povalu. To ešte budú zlosti! :D

    OdpovedaťOdstrániť