pondelok 12. novembra 2012

Ako som konečne vyhrala

V príspevku Ako som sa zapojila do Giveaway som obšírne popísala svoju obsesiu v zapájaní sa do súťaží. Pripomínam, že výlučne do súťaží, kde netreba preukázať žiadne vedomosti, rýchlosť, silu, postreh... vlastne sa zapájam len do súťaží, kde sa nedá prehrať. Prehier je v živote dosť.

Odvtedy som sa zapojila ešte aspoň jedenkrát, naposledy U stárnoucí blogeríny, hlavne preto, aby som vyjadrila, že sa mi jej vtipné články a sympatický životný postoj páčia. Medzitým som na súťaž zabudla. Veď i tak nevyhrám.
Uvažujem, či som niekedy niečo naozaj vyhrala. Pozor, nieže nie! V živote som veruže vyhrala, ale všetky výhry sú spojené s udalosťami, ktoré som vtedy nevnímala práve pozitívne. Dnes sa už len usmievam.

Keď som bola dieťa, mala som nejaké drobné a chcela som si kúpiť lós. Bolo mi to umožnené, ale 20 Kčs, čo bola okamžitá výhra, si okamžite strčila do vrecka mamina sestra Betka, ktorá mi bola čosi ako staršia sestra. Nepamätám si, prečo som nič nepovedala; ja som si ale ani nič nepomyslela!

V druhej triede som bola členkou družstva, ktoré sa zúčastnilo akejsi zdravotníckej súťaže. Vyhrali sme 2. miesto v celoslovenskom kole. Keďže som vždy bola skôr individualistka, skupinová výhra sa mi nerátala, nehovoriac o tom, že išlo len o trápne 2. miesto. Na všetko by som možno aj zabudla, ale v pamäti mi zostali hlboko vryté spomienky na verné imitácie zranení, ktoré bolo treba ošetriť a z ktorých iným deťom prichádzalo zle. Dodnes neviem, či je lepšie deti radšej chrániť alebo ich takto pripravovať na život...

Nasledujúcej súťaže (v zoológii) som sa zúčastnila už individuálne. Postúpila som až do celoštátneho (československého) kola a skoro som aj vyhrala. Boli sme dvaja s rovnakým počtom bodov na 1. miesto. Dostali sme teda rozhodujúcu otázku: Čím sa živí... (už si nepamätám, čo). Viem, že som odpovedala správne! Neviem ale, prečo som nevyhrala. Zostalo mi len 2. miesto a pocit krivdy. 

V škole bol karneval. Tento príbeh moji známi už poznajú. Karnevaly som neznášala už predtým a nemám ich rada ani teraz. Vtedy som chcela byť princezná, anjel alebo aspoň víla. Moja kreatívna mama však rozhodla, že budem roznášač novín (!!). Masku mi samozrejme vyrobila sama: zobrala staré nohavice a tričko a celé ich oblepila novinami a časopismi. Použila lepidlo Kanagom. Myslím, že ďalej by som nemusela pokračovať, každý si ľahko predstaví, ako som sa v tom obleku pohybovala. Neviem, či slovo výnimočnosť má pre dieťa nejaký význam; ja som vždy radšej túžila byť ako ostatní. Prišlo vyhodnotenie: 3. miesto! Teraz budem musieť prejsť celou telocvičňou, aby som si prevzala cenu, pričom v tom kostýme ledva zohnem kolená. O túto výhru som naozaj nestála!

Možno by sa ešte našli nejaké moje ďalšie súťažné neúspechy, ale poďme k jadru veci, o ktorej som chcela dnes písať. Po spomínaných neradostných výhrach som sa radšej orientovala na súťaže, kde netreba nič preukázať, kde spravodlivo buď vyhrám alebo nie.

Napokon som predsa len vyhrala! A to levanduľový olej priamo z Hvaru! Ďakujem.

9 komentárov:

  1. Hih Oli, teraz je otázkou ako ho využiješ.
    A z roznášača novín si nič nerob. Ja som bola za vodníka. Celá zelená, ešte i vlasy. Prvé miesto za zaujímavý kostým. Zase som sa cítila medzi tými princeznami ako outsider.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako ho využijem? Ten olej myslíš? Môžem sa ním napríklad celá natrieť, aby nešli na mňa mole ;-)

      Odstrániť
    2. Mole? To určite nie! Skôr aby nebol zvýšený výskyt mužských tvorov v tvojom okolí. ;)

      Odstrániť
  2. Ahoj Oli, hlásím splněno.... Ajka

    http://ajka-uajky.blogspot.cz/2012/11/blog-post_11.html

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Roznašeč novin mě opravdu pobavil. Kam se hrabou tuctové princezničky. Originální maminka!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj Zdenka, si ma teda pobavila tymi pribehmi :-) Uplne si to viem predstavit, tiez mam podobne skusenosti. Kedysi som sa zapajala do casopisovych sutazi a posielala kupony jedna radost. Ked mi raz po rokoch zazvonil postar pri dverach a doniesol balicek kozmetiky, skoro som odpadla, ak by som vyhrala miliony :-)))
    Je vsak pravda, ze ovela vacsie vyhry su tie zivotne a ked si clvoek este dokaze vziat zo zleho len to najlepsie,niet o com. A ano, myslim, ze je dobre, aby vsetci, nie len deti, ovladali prvu pomoc, sama som skolena cervenym krizom kazde dva roky a poviem ti, ze niet pochyb, citim sa lepsie a pripravenejsie na necakane situacie :-) Aj ked je pravda, ze zas pri detoch asi netreba zachadzat do takych realnych imitacii :-D
    A roznasac novin? Tak toto ma este nikdy nenapadlo, tvoja mama ma teda kreativneho ducha :-))) tiez som vzdy tuzila byt za princezne, alebo ine co najkrasjie postavy, ale nedockala som sa, nevadi, mam doma pekny diplom za prve miesto v clvoece nehnevaj sa a inych pionierskych sutazi .-) T

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Samozrejme vyhry su aj ine, ale o tych zivotnych som nechcela velmi filozofovat :-)

      Odstrániť
  5. a ozaj, uplne som zabudla: GRATULUJEEEM :-)

    OdpovedaťOdstrániť