pondelok 29. októbra 2012

Quoi de neuf Olivia?

  • Už som neraz spomenula, že hrnčeky sú moja slabosť. Ani v Tatrách som neodolala a jeden od Danky som si musela kúpiť:
 
  • Brošňa je vec, ktorú neviem nosiť. Nech robím, čo robím, vždy ju stratím. Aj teraz sa mi uvoľnilo miesto na bunde, tak som si zas jednu zadovážila (vyrobil Marek):
  • Aj ja som konečne niečo vyrobila. Vankúše:
 
  • Pred viac ako dvadsiatimi rokmi (!!) mi moja staršia dcéra darovala ihelničku, ktorú vyrobila na pracovnom vyučovaní v škole. Dokonca mi utkvelo v pamäti, že som vtedy povedala: "Jééj, presne takúto som chcela!". Je to tak, ona vždy vie, čo kedy, komu a ako darovať. Teraz však prišiel čas, keď sa so žltou ihelničkou, naplnenou obyčajnou vatou a ručne obšitou fialovou bavlnkou na vyšívanie, lúčim a dávam si novú. Až ma chytá sentiment...
  • Niekedy mám nástojčivú potrebu veľkej zmeny. Ak zmením jednu vec, zmení sa všetko. Nebolo mi síce ani zle, ani životom znudená nebývam, ale predsa... Stavila som však na zlú kartu. Dala som sa ostrihať, a to úplne na krátko. Akoby to nestačilo, omrzeli ma moje od narodenia ryšavé vlasy a chcela som blond! Kým inokedy u svojho milovaného kaderníka tápem, neviem ani, čo vlastne chcem, on spraví presný opak a vždy je to dobré, teraz som predstavu mala. Mala som aj obrázok, ako chcem vyzerať a dávala som presné pokyny. Zabudla som na jedno: už nemám dvadsať. Farbu som doma prehodnotila a vrátila sa k pôvodnej. Môj extra krátky účes je pohodlný, zmena naozaj veľká, ale vyzerám ako Mia Farrow v Rosemarinom dieťati. Alebo Emanuelle Seigner, keď v Horkom mesiaci nasadá na lietadlo. Niečo medzi. Tu je kúsok mojej hlavy, radšej v menšom:
  • Najväčšia novinka u mňa je, že moja mladšia dcéra bude mať dieťatko. (Ja ju stále ešte vidím pred sebou ako dievčatko s kučeravými vlasmi a palcom v puse...) Konkrétne podľa všetkého to bude chlapec. Vždy som si myslela, že ak sa niektorej niečo také prihodí, bude to v mojom živote určitý zlom, istý koniec nejakej mojej mladosti (aké smiešne), nevedela som si ani predstaviť, že by sa jedna alebo druhá dcéra vedela tejto roly náležite ujať. Teraz je to tu, všetko je inak a preto o tom aj píšem. Normálne sa teším.

14 komentárov:

  1. šálky sú aj moja slabosť, brošňa je úžasná, rovnako aj nové vankúšiky a hlavne gratulujem k vnúčikovi :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka, ale na gratuláciu je asi ešte skoro, nie? Okrem toho slovo vnúčik mi je stále nejaké cudzie ;-)

      Odstrániť
  2. Gratuluju! Doufám, že moje maminka, u které tento týden kvůli mně asi taky dojde k podobnému zlomu, bude reagovat stejně.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím, že maminka sa s tým dávno vyrovnala a teší sa, lebo dávno to tušila a žena keď tuší, tak žena vie. A aj keď neplánujete zverejňovať fotečky a podrobnosti o stravovaní a vylučovaní budúceho dieťatka, keď sa narodí, dozvieme sa to aspoň, dúfam ;-)

      Odstrániť
    2. Já nevím. Když jsem se svojí mamince asi před rokem zmínila, že se mnou mávají hormony, prohlásila: "Ještě počkej, já ještě nejsem připravená."

      Jinak fotky našeho potomka na blogu sice asi nezveřejněním, ale o tom, jak se můj život postupně mění a jak ty změny vnímám, určitě psát budu.

      Odstrániť
    3. Tak ako matky majú o dcérach často mylné predstavy, aj dcéry niekedy svoje matky podcenia. Hovorím, všetko bude inak, to mi verte. A potom dajte vedieť, aké boli reakcie.

      Odstrániť
    4. Drahá Olivia, reakce byla velmi pozitivní. Oba rodiče mají velkou radost.
      A taky jsem si vás dovolila nominovat na "Jedenáctkový tag". Více informací v mém poslední příspěvku: http://luxusnizivotvanilky.wordpress.com/2012/11/06/11/

      Odstrániť
    5. Tak to sa veľmi teším, jednému aj druhému.

      Odstrániť
  3. Odpovede
    1. :-) Úspech, že komentáre sa konečne ujali.

      Odstrániť
  4. Gratuluju! Obdivuju, že jsi to tak rychle a pozitivně přijala. Podle mého, je to velký zlom. Kdy jindy si připadat nemladá, než při zjištění, že budu babička. Já si to zatím vůbec, ale vůbec nedokážu představit. A stát by se to mohlo! Doufám ale, že ještě dlouho ne:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak sa to skôr či neskôr stane, všetko bude zrazu inak, ako som už písala. Teraz síce rozdávam rozumy, ale ja mám dcéru ešte jednu a to si "teprve" nedokážem vôbec, ale vôbec predstaviť :-)

      Odstrániť
  5. Čítam, pozerám, pekná šálka, milá brošňa, zaujímavé vankúše, pestrofarebná ihelnička, zmenený účes a úžasná správa: Tvoja dcérka čaká bábätko. Rozmýšľam o pocite, keď sa také niečo dozviem ja. Moja dcéra má len 19, 1.rok na výške, takže si ešte počkám. Ale zasnívať si môžem. Snívam...nádhera...teším sa...
    Biska

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Evi, ja som ani nevedela, že máš dcéru. Ale vždy si bola záhadná!

      Odstrániť