štvrtok 6. septembra 2012

Výpisky z lodného denníka - 5.časť

9. august - štvrtok
 
Vietor, hmla a majáky

Nočný vietor spôsobil, že loď sa v noci otáčala okolo kotvy, dostala sa veľmi blízko inej plachetnici, ktorá kotvila obďaleč a až hrozivo blízko bóji. Ráno som si vydýchla, že odchádzame. Po skúsenostiach s obsadenými prístavmi voláme do Almerie, či nás vezmú. Áno. Hurá.


Blížime sa a nič nevidíme. Hmla! Konečne (a našťastie) zbadáme loď, obrovskú - kde sa tu tak zrazu vzala? Po chvíľke je nám jasné, že to bol omyl. V skutočnosti míňame dve malé plachetničky. Hmla je taká hustá alebo zrak taký nedokonalý?
Vplávať niekam v hmle nie je ľahké. Oči, čo poriadne nevidia, musia dávať pozor na bóje, rybárske siete, člny a iné plachetnice. Pri vstupe do prístavu treba sledovať majáky, aby zelený bol vpravo a červený vľavo (alebo naopak?).

10. august - piatok

Ešte o počasí
 
Je stále hustá hmla, nemôžeme odísť a ktovie, či vôbec niekedy vyplávame. Predpovede sú zlé. Môžme ísť najskôr v nedeľu, ale ďaleko sa nedostaneme, lebo začne vietor v protismere, ktorý pretrvá až do stredy. Len v utorok by mal byť miernejší, to zase po pondelku zostanú vlny. Radšej prečkať v tomto výbornom prístave.
Pripúšťa sa aj variant, že počasie sa nezlepší a na letisko v Malage, kde naša púť končí, pôjdeme autobusom. Pre mňa najzvláštnejšie je, že na poveternostné podmienky pozeráme pod iným uhlom, máme celkom iné kritériá ako turisti, ktorí sa sem prišli veselo slniť. Nakoniec, mohla by som sa za týchto okolností transformovať, zobrať plachtu a odkráčať na blízku pláž, ale neláka ma to. Akosi počítam s tým, že domov sa nevrátim s tou správnou dovolenkovou farbou.

11. august - sobota

Almeria plná mačiek


Almeria je staré historické mesto s arabským duchom. Dočítala som sa, že aj samotný názov pochádza z arabčiny a znamená zrkadlo mora. Videli sme nezvyčajnú katedrálu, veľkolepú španielsku svadbu, aj pamätník sv. Valentína, kde chodia dvojice symbolicky uzamykať svoju lásku. Moju sympatiu získali Sonia a Borja. My sme zámky so sebou nemali, i tak mi je milšia voľnosť.

 
Navštívili sme aj maurskú pevnosť Alcazaba. Vyslovene ma očarili jazierka s rybami, fontány či kaktusy, obklopené hradbami.

Nemôžem nespomenúť mačičky, ktoré žijú v pevnosti, prechádzajú sa voľne medzi oleandrami alebo len tak pospávajú v tieni.

Zeleň je vzorovo udržiavaná, rovnako tak celý obrovský priestor s niekoľkými toaletami, kde nechýbal papier a mydlo. Nebolo by to nijako zvlášť prekvapivé až nato, že nepýtali vstupné. Aj trojjazyčné prospekty rozdávali zadarmo. Španielsko!

Pod pevnosťou sa rozprestiera chudobná štvrť, plná rôznych domácich zvierat a samozrejme aj mačiek.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára