štvrtok 27. septembra 2012

Ronis, Doisneau a ďalší

Dlho som hľadala, čo by ma potešilo.
Ako som už spomínala (tu), sú dni, keď mám pocit, že všetko mám, že už niet po čom túžiť. Znásobí sa to, keď stretávam ľudí, ktorých postihlo nejaké trápenie, ktorí sú chorí, smutní alebo aspoň nespokojní a nie je v mojej moci im pomôcť. Tak sa trochu hanbím, tak som trochu nesvoja v tom svojom úbohom šťastí...
Hľadala som priestor, kde na takéto čosi nie je miesto - čisté pláne, kde človek je iba človekom. A tak ma začali nanovo baviť fotografie. Napríklad fotografie ľudí z ulice. Napríklad staré čiernobiele fotky. Napríklad Willy Ronis.

 

Kúpila som si pár obrázkov v Habitate. Nemám rámy, neviem ešte, kam s nimi, ale čoskoro to vyriešim. Budem sa môcť na ne pozerať, vstupovať do sveta, ktorý nie je môj a znovu a znovu tam nachádzať čaro, ktorého sú plné.



3 komentáre:

  1. su plne pribehov, emocneho nadychu, velmi pekne.. tiez mam rada CB fotografie, par starych mam schovanych este po mojich dedkoch, rada sa k nim vraciam...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vždy je po čom túžiť.Pomáhaš a potešíš článkami,fotografiami.Ten malý stavitel na piesku je neuveritelne šťastný. A posledná fotka mi pripomína Ďurko a Ester.
    Biska

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Evi.
      Ďurko a Ester? Ano, ano..
      Kto by chcel vedieť, o čom je reč, tu je ten obrázok: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=389980497686407&set=a.389971711020619.98806.120085081342618&type=1&theater

      Odstrániť