nedeľa 2. septembra 2012

Kniha leta 2012

Na dovolenku som si vzala niekoľko kníh, ktoré som starostlivo vybrala na základe odporúčaní známych, alebo po prečítaní pár recenzií v časopisoch. Nakoniec na mňa najviac zapôsobila kniha Osamelosť prvočísel, ktorú som na zozname vôbec nemala, dostala sa mi do rúk náhodou a prečítala som ju tak rýchlo, ako sa len dá. V češtine. Autorom je Talian Paolo Giordano, ktorý vyštudoval fyziku. Je to jeho prvý román, za ktorý získal niekoľko literárnych cien, bol preložený do 35 jazykov a sfilmovaný.

"Rozhodnutí uděláme během pár vteřin a jejich důsledky pak neseme po zbytek života."

Alice a Mattia v detstve prežili traumy, rozhodli sa zle, čo poznačilo ich detstvo, dospievanie a až do dospelého veku sa snažia každý svojím spôsobom vyrovnať so starým zranením.

"Roky na gymnáziu byly otevřená rána. Prošli jimi se zadrženým dechem, on odmítaje svět a ona s pocitem, že ji svět odmítá a uvědomili si, že v tom nakonec není žádný velký rozdíl." 

Alice je anorektička, Mattia pravdepodobne trpí istým stupňom autizmu. Keď sa stretnú, zdá sa, že by mohli nájsť svoje miesto v živote jeden vedľa druhého. Niečo v ich vnútri im vraví, že sú si podobní a veľmi blízki, ale zároveň zostávajú nekonečne vzdialení a osamelí - ako prvočísla.
Autor rozpráva o ľudskej samote a trápení, za ktoré si ľudia často môžu sami, ale nedokážu si pomôcť. Ostatné postavy románu sú hoci z iných dôvodov, ale podobne osamelí a nešťastní. Akoby boli v knihe sústredené samé smutné osudy a situácie bez východiska. Napriek tomu príbeh nevyvoláva úzkosť a dá sa mu veriť.

Na záver sa Mattia rozhodne pozrieť si východ slnka, k čomu ho rodičia roky nabádali a len tak pre seba utrúsi, že raz ich tam vezme. Bola to pre mňa určitá minichvíľka nádeje, asi najsilnejší moment, ktorý akoby sa vymykal z celkového naladenia deja. Aj keď je vykreslený stroho a bez pátosu, neubránila som sa dojatiu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára