pondelok 10. septembra 2012

Ako som sa zapojila do Giveaway

Ráno som sa zapojila do Giveaway od Vivi na Vintage Blog, presný názov znie Giveaway...Chanel, ELLE, Clinique, perly + rozhovor s vámi.
Rada sa zapájam do všelijakých ankiet a súťaží, kde sa nevyžaduje nejaký športový výkon, vedomosti z histórie a pod. Milujem totiž výhry. Niežeby boli na mojom dennom programe, vlastne si ani nepamätám, či som vôbec niekedy niečo tak bez pričinenia vyhrala. Viem si ale predstaviť to vzrušenie okolo očakávania výhercu a následne ten pocit, keď sa ním stanem práve ja. Nehovoriac o radosti z celkom nepotrebnej ceny, ktorú výhrou získam.

Podobné zažívam, keď si kúpim napríklad časopis kvôli pribalenej taške, šatke, krému a pod. Dokonca odoberám časopis Apetit (no dobre, aj tak by som si ho kupovala), lebo ako predplatiteľka som dostala úžasný multifunkčný hrniec (použila som ho až 1-krát a teraz mi zbytočne zavadzia). Sú to ale darčeky a tie potešia.
Niečo v tomto zmysle som napísala ako odpoveď na otázku v článku. Len čo som odklikla "publikovať komentár", uvedomila som si, že som odpovedala na inú otázku, čo ma všeobecne u druhých vie celkom rozladiť. Nikto sa ma nepýtal, prečo chcem vyhrať, ale prečo by som mala vyhrať práve ja - a to je rozdiel! Mohla by som celú vec napraviť, komentár vymazať a nahradiť novým, ale tá pravá otázka je podstatne ťažšia. No v čom už som len lepšia ako iní (hoci ale - som vari horšia?).
Táto otázka sa vraj kladie aj na pracovných pohovoroch. Žiaden taký som síce neabsolvovala, ale neraz som mala príležitosť zamyslieť sa, čo by som odpovedala. Prečo práve ja áno, prečo práve ja nie, čo môžem ponúknuť viac, v čom som originálnejšia, výhodnejšia, lepšia... Dostaví sa stiahnuté hrdlo a ticho. Je to vec sebavedomia alebo falošná skromnosť?
Našťastie neuchádzam sa o pracovné miesto snov či účasť v reality show, kde by som sa musela zamyslieť naozaj veľmi vážne... Prečítala som si iné odpovede. Každý svojím spôsobom nutne potrebuje niektorý výrobok. Ako som na tom ja?
1. Rúž: nerúžujem sa. Vždy si nejaký kúpim a vzápätí zistím, že to nie je ono. Práve nedávno som sa ale nevedno prečo zahrávala s myšlienkou kúpiť si výrazný, až vyslovene ohnivočervený rúž. Možno práve ten Chanel by mi pristal...
2. Výtlačok ELLE z roku 1997: pre mňa to až taká starožitnosť nie je. Milé dievčatá, v roku 1997 som si Elle už sama kupovala. Ale možno by to bola príjemná nostalgia znovu sa začítať...
3. Pleťový rozmaznávač Clinique: neviem, čo je to. Možno stačí, že Clinique...
4. Perlový náramok alebo náhrdelník: vždy som chcela niečo z perál. Nepredpokladám, že ide o pravé perly, ale páčili by sa mi. Možno by som ich mala aj kam nosiť...
Takže takto je to so mnou. Moja kamarátka hovorí: "Nepotrebujem, ale nemôžem to mať?" Milé, nie?
Najviac ma zaujala možnosť rozhovoru so mnou, ale len z čisto sebeckého dôvodu, že aká dôležitá by som si v tom momente mohla pripadať.
Ako vidíte, nejakej serióznej odpovede na položenú otázku ste sa naozaj nedočkali. Ale ak chcete, zamyslite sa a skúste sa zapojiť aj vy.

3 komentáre:

  1. Do Giveaway tedy přeji hodně štěstí, ať perly brzy zdobí tvou, jistě ladnou, ručku :-)

    Nechápu, že jsem tenhle blog neobjevila dřív...úžasně znělá slovenština, vtipné a milé postřehy... Teď už ho snad z očí neztratím :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jééj, ďakujem. Ja som ten tvoj už objavila dávnejšie. Je príjemné vedieť, že ešte existujú ženy, ktoré si s dvomi malými deťmi (a psom) dokázali zachovať životnú esenciu. Preto sa to tak dobre číta.

      Odstrániť
    2. A já si zrovna říkala, do které kategorie asi spadám, když jsem si přečetla tvůj článek o maminách :-)
      Díky!

      Odstrániť