utorok 10. júla 2012

Smutný myšací príbeh

Tento príspevok bude pre niekoho trochu smutný, pre niekoho horor a možno sa nájde aj taký, kto sa pobaví. V garáži máme totiž myši. Ak sú to vaše obľúbené zvieratká, radím vám v tejto chvíli prestať čítať.
Aby ste si urobili malú predstavu, bývame v takmer rodinnom dome, kde sú tri navlas rovnaké byty. Ten náš je na prvom poschodí a patrí k nemu spomínaná miestnosť, do ktorej možno vojsť priamo z domu. Na zaparkovanie auta ju používame minimálne, avšak je tu umiestnená práčka (!). Spočiatku mi to prišlo zvláštne a uvažovala som, ako a kam do bytu by sa dala premiestniť, potom som si nielenže zvykla, ale polohu aj ocenila. Napokon vedľa nej pribudla aj mraznička. Stačilo hoci aj v pyžame zbehnúť 13 schodov, zapnúť, vyvešať či pozbierať alebo zísť pre minerálku či bagetu do mrazničky... Denne aj niekoľkokrát. Tomu je však už koniec!
Keď som ich prvýkrát zahliadla, nemyslela som si, že sa z toho vyvinie taká tragédia. Ako som už spomínala, mala som jednu aktívnu mačku Zorku, ktorá mi nosila hlodavce pred dvere. Poznala som ich teda dosť, vedela som, ako taká myš vyzerá, akú má farbu aj veľkosť. Garážové myši však vyzerali úplne inak. Skrslo vo mne podozrenie, či nejde o potkany. Boli čím ďalej odvážnejšie, neváhali prebehnúť z jedného konca miestnosti na druhý aj za ľudskej prítomnosti.
Mačky! Vzali sme dole Ester, zavreli ju tam na nejakú chvíľku a predstavovali si, že za dverami nás bude čakať pyšná a šťastná mačka, ktorá zahnala nepriateľov.  Namiesto toho sme niesli domov jedno úbožiatko s chvostom ako veverička, ktoré odvtedy nevyjde ani za prah bytu.
Niečo musíme urobiť. Na internete som zisťovala a pri tom som sa dočítala, že myšky majú takú mäkkú kostru, že prejdú otvorom úzkym ako ceruzka! Bola som a možno ešte aj som v takom nepriateľskom rozpoložení, že som zatiaľ nebola schopná im pekne dohovoriť, aby odišli.
Kúpili sme jed - malé sáčky s otráveným zrnom. Každý deň dostali 2-3 dávky, ktoré boli okamžite odtiahnuté do diery a pravdepodobne ihneď zlikvidované. Vedeli sme, že tieto zvieratká sú veľmi inteligentné, preto jed začne účinkovať neskôr, aby neprišli na to, čo ich hubí. Tak sme čakali a čakali, kedy uvidíme dve mŕtve telíčka, ktorých mi bolo už dopredu ľúto. Namiesto toho naše dve kamarátky rozniesli v myšom svete správu, že poznajú dobrých ľudí, ktorí pre nich vždy majú dávku kvalitného zrna. Nasledujúci deň už boli tri, potom štyri a keď sa ich po garáži motalo päť,  ja už som tam odmietala chodiť úplne.
Kúpili sme pasce. Keď som včera navečer odchádzala do mesta, nazrela som ešte do garáže a vtedy ma zalial nečakaný pocit smútku, niečo ako predtucha. Nebudem zachádzať do podrobností, celá historka je už aj tak dosť drsná. Mám z toho všetkého zmiešané pocity. Už boli pomaly krotké ako domáce. Vražedná akcia je však rozbehnutá, teraz to už musím uniesť.
Lebo keď život odchádza, nie je podstatné, aký vzťah k tomu tvoru máme.

4 komentáre:

  1. Mila Zdenko, od te doby, co jsem se prestehovala do Londyna, tak mysich historek jsem slysela celou radu. Vzdy jsem si myslela jaka je Velka Britanie civilizovana zeme, ale bohuzel mysi v domacnosti jsou tu naprosto - podotykam naprosto bezna vec i v tech lepsich bytech. Nechtela jsem tomu verit i musela nase realitni kancelar zrealizovat navstevu deratizera a ten sed divil, ze ja se divim. Mit mysi v domacnosti je tu naprosto bezne, prijdou a odejdou. Neplatil na ne nas pan deratizater a jeho vychytavky, proste nic a tak zasahl muj tata a poslal mi ceske obycejne pasticky. A pak sly vsechny mysi holky z domu. A tak si rikam, je dobre, ze se odvazily jen k vam do garaze. A preji vitezny boj nad vsemi Ratatoulliemi!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mila Gabi, tak to si ma upokojila! Mala som v zálohe deratizera, ale ako pises, aj u nas obycajne pasce vyhrali. Co sa tyka bytu, stale este zijem vo viere (ci iluzii?), ze aj ked Sara a Ester su privelmi domace macky, hadam mysi maju pred nimi aspon trochu respekt a nepridu...

      Odstrániť
  2. My teda naštěstí doma myši nemáme, zato mě upoutala poznámka o pračce v garáži. Tady v Lucembursku jsou v bytech i v rodinných domech naprosto běžné prádelny v podzemí, tedy vedle sklepa nebo garáže. I my to teď doma tak máme. Je pravda, že to běhání do schodů a ze schodů je někdy trochu otrava, zvlášť když je toho prádla hodně. Výhodou ale je, že můžu zapnout pračku klidně i v noci a nikoho tím neruším - nás ani sousedy. Takže mi to nakonec přijde jako docela dobré řešení.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak, aj ja som si nakoniec zvykla a naozaj to má výhody. Napríklad aj to vyprané prádlo nemusím umiestňovať na sušenie v byte.

      Odstrániť