piatok 20. júla 2012

Mačky sú také

O povahe a správaní mačiek sa toho už napísalo neúrekom a každý, kto s nejakou žije (ani mi nejde vysloviť, že kto nejakú vlastní), môže pridať svoj originálny postreh. Lebo mačky sú také.
Nebojte sa (hlavne tí, ktorí tieto stvory veľmi nemusíte), nejdem sa teraz rozplývať nad krásou, múdrosťou a úžasnosťou mačiek (hoci mohla by som!). 
Len jednu vec: už som (tu) písala o tom, že mačky nemajú problém žiť súčasne vo viacerých domácnostiach. Ony sú totiž slobodné. Nie sú pripútané, zdá sa, k ničomu. Túto ich vlastnosť najviac obdivujem. Mávajú nielen niekoľko domovov, ale aj v rámci jedného im nemožno vytvoriť kútik či akési trvalé (nami určené) miesto na pobývanie. Je úplne zbytočné zriaďovať nejaké ležovisko a ilúzia myslieť si, že ich niečomu "naučíme". Nie! Lebo mačky sú také.
Raz som spolu s krmivom, ktoré objednávam z jedného vydareného e-shopu, obdržala ako darček plyšový pelech. Čo myslíte, koľkokrát v ňom spali? Ani doňho nevliezli, nevyskúšali, neoňuchali, ani len so šnúrkou sa nepokúšali hrať. Obidve pelech zďaleka obchádzali. Vyprala som ho, premiestnila na ich najobľúbenejšie súradnice... Dosiahla som len to, že sa začali vyhýbať aj danému miestu. Lebo mačky sú také. Mäkučká postieľka, z ktorej by som ja na ich mieste ani nevyliezla, skončila u dcéry, u ktorej sú mimochodom tiež dve mačky.
Prečo vlastne sa týmto celým tu zaoberám? Lebo som išla vybrať čistú utierku z košíka na polici v kuchyni a keď som tam zahliadla niečo tmavé a chlpaté, nemala som ďaleko od srdcovej príhody. Vznikli však milé fotky, no uznajte:





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára