streda, 2. mája 2012

O prvomájovom sne

Včera bol 1. máj, sviatok asi všade a navyše tu už druhý deň nepršalo. Nadišiel teda čas niečo porobiť v záhrade.
Ako som už spomínala, záhrada patrí k bytu, ktorý sme si nedávno v Bruseli prenajali.  Je to vlastne len kus trávnika so živým plotom okolo. Napriek tomu by bola škoda to nevyužiť, dokonca som nadobudla pocit, že je to moja povinnosť. Už som sa videla, ako v lete kedykoľvek vybehnem pre bazalku, pažítku, mätu, ako pri plote (je tam aj kúsok drôteného) sa vinú pestrofarebné popínavé kvety a ako v tôni toho živého rastie niečo drobné, nenáročné, ale burina to nie je.. Napríklad nezábudky.
Cez veľkonočné voľno sme boli v Bratislave, a tak som si tam kúpila semienka, záhradnícke rukavice a náradie:


Niežeby tu nemali, ale moje nadšenie vyvolalo predstavu, že okamžitou kúpou všetko urýchlim. Keď sme sa však vrátili, nastala zima, takmer mrazivo, slnko a jar nikde a len pršalo, pršalo.. Už som si myslela, že všetko bolo zbytočné a moja chuť záhradníčiť sa postupne vytratí. Nakoniec predsa len prišlo tých pár slnečných dní a môj elán sa vrátil. Kúpila som ešte zelené sáčky, určené na záhradnícky odpad, ktoré sa mi najviac páčia, ale ešte som nemala možnosť ich využiť. Berú ich v stredu.
Aby som to však nemala také jednoduché, vypozorovala som, že v záhrade svieti slnko len asi na štvrtinu plochy a len 2-3 hodinky denne. Zem, do ktorej som chcela sadiť, je permanentne mokrá, jedným slovom blato a ešte aj kamenistá. Vyzerá takto:
Na opačnej strane vrecúška s hrachorom siatym čítam, že vyžaduje slnečnú polohu a kyprú pôdu. Hmm.. Čo teraz? Pustiť sa vôbec do niečoho?
Netúžim síce po záhrade takéhoto typu:

ale aspoň burinu odstrániť a zrezať vlaňajšie suché konáriky by som mala.

Prišiel 1. máj, na oblohe niečo akoby slnko, krásnych 15 stupňov vonku, ani bundu nebolo treba.. (Mimochodom v Bratislave bolo 30; no kde je tu spravodlivosť?!)
Tak som vyšla. S náradím, semienkami, v rukaviciach.. Trochu som sa aj hanbila, všetci z okolitých okien a susedných záhrad určite pozerajú a bavia sa na mojej pestovateľskej nemotornosti.
Vedľa sedeli dve staršie dámy pri stolíku s obrusom, pred sebou mali koláčik, čítali, zhovárali sa a pili kávu. Pribehla od nich ku mne trojfarebná mačička, nechala sa pohladkať a celú idylku pozorovala z okna Esterka, ktorá (ešte) nechodí von.
Už zostáva len pokosiť trávu a zostrihať plot. To však už nebudem robiť ja. Okrem toho dnes už zase prší. Ale potom..!! Vynesieme stolík, stoličky, možno kúpime gril a keď bude naozaj teplo, urobíme si záhradné posedenie, budeme grilovať.. a možno prídu aj deti...

1 komentár: