utorok 8. mája 2012

O móde a obyčajných

Na úvod by som chcela povedať, že k oblečeniu mám pozitívny vzťah. Poteší ma pohľad na pekné veci, doplnky, topánky, ale aj na pekných ľudí. Sama sa ale obliekam skôr podľa momentálneho rozpoloženia, pocitu a podľa aktuálneho stavu svojho šatníka.
Avšak (!!) veľmi rada čítam články módnych blogov. Viac, ako čo je práve trendy, aké farby, kabelky či líčenie, zaujímajú ma vtipné kritiky nevkusu. Dobre sa čítajú, zasmejem sa, hovoria mi z duše. Napriek tomu mi niekedy príde ľúto tých odfotených s niečím príšerným na sebe. Oni tieto články najskôr ani nečítajú, ale i tak.. Nedá mi, musím sa zastať:

1.   tučných, hlavne žien, ktoré sa obliekajú v prvom rade podľa toho, čo im zakryje ich nedostatok, vlastne nadbytok a tie veci sú viac neforemné, tmavé.. Tieto ženy by sa tiež chceli páčiť, ale myslia si, že kým neschudnú, neoplatí sa do oblečenia investovať. Okrem toho v takých veľkostiach čo je dostať? Potom raz ich to už nahnevá, uvideli inú, rovnako objemnú a pozrimesa - v obtiahnutom tričku. Vyberú z hĺbky skrine niečo, čo nosili, keď boli štíhlejšie.. Že to teda bolo už dosť dávno? V tej chvíli je to nepodstatné..
2.   chudobných a je ich viac, ako si myslíme. Oblečenie si nekupujú, nosia už obnosené, čo od iných dostanú, čo už iní nechcú. Niekedy aj zatúžia ako všetky ženy po niečom novom, tak tie trochu menej chudobné  idú na Miletičku v Bratislave či iné miesto v inom meste, kde je všetko lacné, aj keď predsa niečo stojí. Tam si za našetrené peniaze môžu kúpiť jedinú vec. Kabelka Gucci! Či sa im hodí, neriešia, veď je značková, na nerozoznanie!!
3.    starých bez ohľadu na vek, ktorí sa kedysi aj vkusne obliekali, ale stalo sa, že v určitom období akoby skameneli. Odvtedy poznajú len povedzme sedemdesiate roky - v hudbe, obliekaní, účesoch.. Vtedy boli mladí, možno iba vtedy šťastní a takto nevedomky konzervujú čas. A možno sa im darí..
4.   bezmocných, ktorým iní určujú, čo si majú vziať. Napríklad rodičia, lebo aj takí sú. Dočasný nevkus ako protest je v tomto prípade sympatické riešenie.. Nie je ale nič smutnejšie, ako keď módnu cenzúru  robí  partner. Čo tej úbohej žene zostáva, keď dovolila zasahovať do najosobnejšieho?!
5.   obyčajných (a sem patrím aj ja), pre ktorých móda nie je práve to, pre čo žijú. Myslím, že  napriek tomu, že nejaký vkus asi mám, ani cit pre mieru mi nie je taký vzdialený, niekedy sa mi tiež zadarí vziať si čosi vyslovene do očí bijúce (jemne povedané). Tak sa už len zasmejem, vždy keď uvidím svoj obraz vo výkladovom skle..

Na záver ak ešte neviete, tak - vždy sa zastávam. Mám totiž slabosť pre nedokonalých, osamelých, nepochopených, pre tých, ktorí prehrávajú, ktorým sa nedarí.. lebo tak trochu som jednou z nich.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára