utorok 6. marca 2012

Ako som včera išla spať dnes

Včera môj muž nastúpil na tri dni do nemocnice. Nešla som ho navštíviť, lebo som mala nejaké povinnosti a potom som sa chcela pripravovať na dnešnú francúzštinu. Najskôr však som si chcela oddýchnuť, nebudem sa hneď púšťať do takých neatraktívnych činností, keď som doma sama. Pustím si hudbu, konečne nikto nebude komentovať môj výber, ani kritizovať, ako je tam priveľa výšok či basov, ako sú bubny vpredu alebo spevák nevie spievať (žijem totiž so zvukovým majstrom). Zabalila som sa do deky, Sára a Ester ma po oboch stranách dekoratívne dopĺňali a pri horúcom čaji som si čítala príspevky obľúbených blogov a počúvala slovenské rádio s "najlepšou hudbou všetkých čias". Francúzštinu som odďaľovala, ako sa len dalo a aj sa mi to  podarilo definitívne. Vypila som ešte niekoľko čajov a niekoľko káv, pochutnala som si na niekoľkých koláčikoch.. Hrali pesničky mojej mladosti, do toho také čosi rozprávali, až mi bolo chvíľkami trápne. Niekedy presne tento vyslovene povrch potrebujem. Chvíľu som čítala, chvíľu písala, a tak čas bežal, sviečka dohorela a na hodinách zrazu bolo 1:30. Povedala som si, že by možno bolo vhodné ísť spať. Tak som išla.

P.S. Ráno volali zo školy, že dnes francúzština nebude.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára