nedeľa, 27. novembra 2011

Byť sama doma


Byť sama doma je najlepšia vec na svete. Je čisto, lebo som práve upratala, je ticho, lebo som nič nezapla, žiadna televízia, žiadna hudba, mačky spia, vonku je sychravo, dám si horúcu sprchu, oblečiem mäkký biely župan, zapálim sviečku, uvarím kávu.. 

sobota, 26. novembra 2011

O jednej ceste do Zolnej

Išla som autom z Bratislavy do Zolnej. Je to malá obec pri Zvolene a ja tam mám jeden obyčajný, ale veľmi milý panelákový byt. Na úplnom okraji dediny, z okna je výhľad na polia, lúku a les. Poetické, hotová nádhera! Dva roky som tam bývala, teraz ho prenajímam.
Išla som teda na návštevu domov. Prvýkrát použijem Pribinu, budem rýchla.. Neubránim sa však pocitu, že diaľnice a rýchlostné cesty majú v sebe čosi obludné. V jednom úseku to vyzeralo, že sa nachádzam v nejakom tuneli, z oboch strán steny.. Žiadny kontakt s krajinou, prírodou..
Okrem toho ma mrzelo, že pravdepodobne nepôjdem okolo pumpy Volkovce, kde vždy stojím. Bude cestou vôbec nejaké odpočívadlo? Aj sa mi už chcelo, ale hlavne - milujem tie zastávky na cestách, občerstvenia na pumpách..


Objednám si cappuccino, ktoré mi dajú do červeného hrnčeka, k nemu ešte niečo, hoci nie som hladná, napríklad minibagetu - len za 2,30..
Cez Volkovce cesta skutočne nevieda, ale na čerpaciu stanicu myslené bolo - celkom nová s veľkým parkoviskom a dokonca lavičkami - pri Tekovských Nemcoch. Dala som si mrkvovú tortu, ktorú mi aj zohriali a zaplatila stravným lístkom, z ktorého nevydávajú. Nevadí. Bolo to aspoň čiastočné vyváženie úzkostného pocitu z diaľnice.
Len kamarátka na zdieľanie mi chýbala. Koľkokrát sme cestu Bratislava - Zvolen spolu absolvovali! Čo by si asi teraz dala? Určite polievku. Alebo espresso s babičkinou dobrotou?

streda, 23. novembra 2011

Karlův most 2011

na vlne života
sebou omilostená
je ako je: každá je siedma
o skaly sa roztrieštim
a do zeme vpijem
prázdnoty plná
lebo
všetko je inak




v trepote krídel
divých husí ráno
keď ľudia ešte spia
keď oči ešte vidia
zračí sa nádej
že priestor sa sporiada
že hojnosť je prítomná



do mäkkého sa vnáram
a ticho kráčam
bez hraníc a cieľov
> jedného dňa <
trpezlivo znášam šťastie
bez výčitiek
sa vo mne rozrastá
pokojný teplý prúd

Nezábudka 2009

v belasých očiach
kvapky pravdy nechcenej
pod plášťom príkaz
na návrat
celý život
v jedinej kvapke
všetky sny
o Zemi sníva
sama Zem
o modrom prúde
z hlbín ďalekých
o človečom teple
bosých nôh na zemi
v drobnom kvietku
pravda skrytá
o začiatku
o naveky

Upravené nechty



Páčia sa mi upravené nechty. Keď vydržím a trošku mi podrastú, Sandra - to je dcéra - mi ich opilníkuje, nalakujem si ich a vtedy sa dostaví ten neuveriteľný pocit noblesy..

nedeľa, 20. novembra 2011

Novembrový návrat

Dávno som tu nebola a nezdieľala.. Ale chodí vôbec niekto na tento blog? Predstavujem si, že áno. Niekto v kozme vyťuká olivia.. Alebo z celkom neznámeho dôvodu sa ocitne na tejto stránke, začíta sa.. a hneď má pekný deň pred sebou. Tak pre toto píšem.